Článok pokračuje pod video reklamou
Tak sme sa natlačili do troch autobusov, počkali na pár oneskorencov a vyrazili. Teda, jasné, že nie sami, ale spolu s pánmi profesormi a profesorkami, konkrétne s Schwartzovou, Filipovou, Uličnou, L. Kardošovou, Mikulášom a Pučekom. Ďalej je zrejmé, že nechýbali vodiči, no a okrem nich sa k nám v Bratislave pripojil aj personál, ktorý mal počas pobytu v kempe na starosti naše hladné krky.
Cesta ubehla pomerne rýchlo. Cestovali sme celú noc, a ja osobne som ostala trochu prekvapená, keď som sa ráno zobudila na to, ako nám prof. Puček cez mikrofón oznamuje, že sme na mieste. Bol to kemp MiraMare – naše bydlisko pre nasledujúce dni. Keď sme sa konečne porozdeľovali do stanov, spamätali z teplotného šoku, ktorí sme utrpeli hneď. ako sme vystúpili z klimatizovaných autobusov, a z toho, že piesku, čo bol všade naokolo, sa zrejme nedá nadobro zbaviť, vyfasovali spacáky a toaletné papiere; väčšina z nás mala jediný cieľ – pláž. Zvyšok dňa sme neúnavne plávali, kúpali sa, potápali sa (či už dobrovoľne alebo nasilu), s výnimkou času stráveného pri obede a večeri. Niektorým chutilo, niektorým nie, hlavné je, že nikto od hladu nezomrel. Človek by si pomyslel, že po takmer celodňovej ceste v autobuse nebude problém dostať nás večer do stanov a prinútiť spať, no opak bol pravdou.
Na druhý deň niektorým už tak veselo nebolo, keď sme mali behať vo vode, udržať sa na hladine bez pomoci rúk a podobne. Skúsili sme si aj ako zachrániť topiaceho sa, ale – nechcem nikoho podceňovať – neviem veru, ako by som obstála, keby ma zachraňoval niektorý zo spolužiakov.
V utorok nás čakal celodenný výlet. Vyšli sme do výšky 1280 m až ku kráteru sopky Vezuv, samozrejme, väčšinu cesty autobusom. Pofotili sme sa, nabrali lávové kamene, nakúpili suveníry a rýchlo naspäť do autobusu, aby sme navštívili ďalšie pozoruhodné miesto – staroveké antické mesto Pompeje. Pri prehliadke mesta, ktoré bolo v roku 79 n. l. zničené výbuchom sopky Vezuv, sa mnohí zamerali na jediné – nájsť staroveký verejný dom, ktorý nám profesori spomenuli. Rozhodne zaujímavé však boli aj ostatné, mravnejšie časti mesta ako kúpele, chrámy, divadlá, koloseum, domy...
V stredu sme sa naučili orientovať podľa buzoly, vyskúšali sme si šplhanie po lane a „skok do neznámej vody“. Na veľkú radosť tých, čo slanú vodu práve nemilovali, nám bol sprístupnený aj bazén.
Vo štvrtok sme vyrazili na trhy, kde viacerých pochytila nákupná horúčka (hlavne dievčatá, pri pohľade na stánky s kozmetikou). Pokúpili sme, čo sa dalo, či už jedlo, suveníry alebo oblečenie a vrátili sme sa zase späť do nášho krásneho, obľúbeného kempu. Poobede nám ešte pani doktorka predviedla obväzové techniky, ktoré sme si hneď s oduševnením vyskúšali.
V piatok sme utvorili družstvá a zmerali si sily v súťaži s disciplínami ako hod granátom a „vylovenie nožíka“ z bazénu. Večer sme sa všetci tešili na vyhodnotenie a na pizzu, hoci, ak môžem podotknúť, taliansku pizzu som si predstavovala trochu ináč.
A prišiel posledný deň – sobota. Ráno sme si smutne pobalili veci, rozlúčili sa s kempom a naložili kufre do autobusov. Čakala nás dlhá cesta domov, ale predtým sme ešte navštívili hlavné mesto, európsku metropolu Rím. Strávili sme tu celý deň. Boli sme vo Vatikáne, v Bazilike sv. Petra, na Moste anjelov. V meste sme mohli vidieť mnoho svojráznych umelcov, ďalej chrám zasvätený všetkým bohom, vhodili sme mince pre šťastie do svetoznámej fontány di Trevi, pozreli sme si zrúcaniny starého mesta, Španielske schody, Koloseum, ktoré vyzeralo v tme úchvatne, a mnoho iných vecí. Rím je čarovné mesto. Niektorí, zdá sa, mali aj tak najväčší „umelecký zážitok“ z McDonaldu, kde sme sa boli najesť. Neskoro večer sme sa pobrali domov.
Teraz, keď sme sa vrátili do školy, môžeme už iba skľúčene spomínať na tie naozaj pekné chvíle. Myslím, že z návratu, sa nikto nepotešil a každý by v kempe MiraMare veľmi rád pobudol dlhšie (navždy? :D). Snáď iba s výnimkou jednotlivcov, ktorým, mám taký pocit, akosi príliš záleží na tom, či majú čisté nohy a vyžehlené vlasy. Zuz, 3.B
