Proste Vojto
„Som jediný v rodine, kto vyrástol iba potiaľto,“ ukazuje svoju výšku rukou Vojto, ako ho vola-jú kamaráti. Dvadsaťpäťročný mladík veselej povahy si vie získať kamarátov, a aj preto ho poznajú nielen starší, ale najmä mladí v celom meste. „Som lilipután, alebo tak nejako nám hovoria. Nemrzí ma to. Ak si aj niekto urobí so mňa srandu, je to brané ako žart, žiadne posmievanie a urážanie. Zvykol som si na to. Berú ma takého, aký som. Či v práci alebo vonku,“ tvrdí Vojto, ktorému učaroval najmä šport.
Reprezentant
Náhoda chcela, aby sa z mladíka vykľul športovec, reprezentant. „Je to v atletike zdravotne ťažko postihnutých. Raz ma stretol pán pri čerpacej stanici. Pýtal sa ma či športujem, a tak... Tvrdil, že medzi východom Slovenska a Bratislavou cestuje často. Nevedel som vtedy ešte, kto to je,“ opisuje stretnutie s trénerom Júliusom Hutkom mladík. Z Vojta sa tak stal člen klubu Proficio z východného Slovenska, z Boškoviec, obec pri Humennom. Ten má takmer šesťdesiat členov a Vojto je jedným z benjamínkov klubu a zároveň reprezentantom Slovenska.
Klub
„Hlavnou náplňou Proficia je vytvárať športové - spoločenské podujatia, rozširovať a skvalitňovať reprezentáciu Slovenska, vychovávať športovcov, ktorí budú reprezentovať na rôznych medzinárodných podujatiach a samotných paralympiádach. Okrem kvalitnej reprezentácie, ktorá je prvoradou záležitosťou tohto klubu, Proficio sa zaoberá aj talentovanou mládežou do 18 rokov. Vytvorili sme priestor športovať aj ostatným občanom so zdravotným postihnutím. Týmito aktivitami im chceme spríjemňovať ich neľahkú životnú situáciu a ako ich mená, aj prácu Proficio, chceme posunúť do povedomia širšej verejnosti,“ povedal tréner a predseda klubu Július Hutka.
Tréner o zverencovi
„Ľubo je jeden s perspektívnych športovcov nášho združenia, od ktorého do budúcna očakávame vzornú reprezentáciu Slovenska. Je mladý, šikovný, dobre vníma tréningovú prípravu, je veľmi obľúbený v našom kolektíve a všetko sa doposiaľ ešte len učí. Už dnes, po niekoľkých jeho úspechoch na medzinárodných súťažiach, do neho vkladáme naše nádeje s tým, že sa mu čím skôr podarí dostať na vrchol svetovej špičky. Ako každý športovec, ktorý chce vo svojom živote niečo dosiahnuť, a ktorý chce niečo sebe ako aj ostatným dokázať, musí dať do toho kopec svojho voľného času a veľký kus svojho snaženia. Dúfajme, že sa mu to podarí.
Guľa, oštep a disk
To sú súťaže, ktoré Vojtovi „prischli“ už v minulom roku. Po domácich súťažiach nasledovali preteky v Česku, Chorvátsku, Nemecku, sústredenie v Španielsku... „Za to krátke obdobie toho bolo dosť. Chorvátsko mi „prinieslo“ dve striebra za disk a oštep, no Nemecko mi veľmi nevyšlo podľa predstáv. V Česku nás bolo menej, a tak sa viaceré skupiny zlúčili, a o to boli preteky ťažšie. Aj tak mám odtiaľ pekný pohár. Zo slovenských pretekov mám tri zlaté.
Šport je jednotkou
Ak vynecháme akčné filmy, je u Vojta vo voľných chvíľach jednotkou určite šport. Na bicykli chodieva v rámci tréningu aj do práce, miluje loptové hry. „Nemám na ne až toľko času. Chodievam do posilňovne, zahrám si futbal, hokejbal či basketbal,“ konštatuje reprezentant. Jeho slová potvrdil aj záujem hokejbalistov Moštenca, ktorí mu ponúkli obliecť ich dres v druhej lige. Pod košom sa stretol napríklad s minuloročným basketbalovým majstrom Slovenska z Pezinka Liborom Došekom.
Lákajú ho aj extrémne športy, kolieskové korčule či skateboard, z ktorého má posledné zranenie. „Nedával som pozor a bolo to. Ak chcem ísť do posilňovne, musím týždeň „vegetovať“ a nič nerobiť. Ak chcete však na sebe tvrdo pracovať, takéto výpadky si dovoliť nemôžete. Tabuľkovo i teoreticky by som mohol dosiahnuť v Londýne, na ďalšej paralympiáde, dobré výsledky. Zatiaľ všetko hovorí pre mňa. Peking som už nestihol, no na Londýn sa veľmi teším. Viem, že nebude ľahké dostať sa tam. Najviac záleží na mne, no ďalšie úskalia budú predstavovať finančné prostriedky, ktoré budem musieť získať na prípravu či olympiádu od sponzorov. V tomto chodiť ešte neviem, no dúfam, že mi nielen kamaráti pomôžu,“ prejde na vážnejšiu tému mladík.
Herectvo a hip hop
Hoci sa postavičky, akú má Vojto, objavujú v mnohých filmoch, on záujem o herectvo neprejavil. „Viackrát sme sa so známymi bavili aj na túto tému, a ja viem aj o chlapcovi z Belušských Slatín, ktorý sa tomu venuje. Nemám záujem, pretože by som nemal toľko času a najmä trpezlivosti, opakovať záber viackrát. Musel by to byť film, ktorý by ma bavil, napríklad nejaký akčný... Skôr sa s kamarátmi pozriem na dobre prevedené tanečné číslo hip hopu. Aj tento rok sme sa boli pozrieť na majstovstvá sveta v Nemecku. Bolo to skvelé!“
Šport pre všetkých
Vážnym nedostatkom sú podľa Vojta absentujúce športoviská v meste. „Obrázky v zahraničí sú iné. Viac basketbalových ihrísk pri sebe, vedľa skatepark, proste veľké rozdiely. U nás akoby sme v tomto smere zaspali. Vždy sa nájde dôvod, prečo na voľnej ploche postaviť niečo iné, čo by vynášalo niekomu peniaze. Aj preto ma mrzí, že skatepark v Považskej Bystrici je zatiaľ iba hudbou budúcnosti. U nás idú financie do športov, ktoré momentálne „fičia," ale do mládeže treba investovať dlhodobo. Prial by som každému, aby dosiahol svoju duševnú rovnováhu, ako sa podarilo vďaka športu mne. Zatiaľ mi dáva viac ako berie,“ dodal Vojto. ⋌MILAN KOVÁČIK
