Utorok, 26. január, 2021 | Meniny má TamaraKrížovkyKrížovky

„Nemocnice by mali budovať, nie zatvárať,“

Ján Keresteš je autorom viacerých odborných publikácii a knižných titulov. Poslednú knihu Ovčiarstvo na Slovensku, história a technológie si pred rokom venoval k svojim sedemdesiatim narodeninám. Odovzdaním odborných znalostí a skúseností výrazne prispel

k zachovaniu histórie poľnohospodárstva a mliekarenstva na Slovensku. V knihe Biotechnologizácia potravinových zdrojov, ktorú momentálne pripravuje, sa zaoberá otázkou výživy obyvateľstva. Ako sám tvrdí, nie je mu ľahostajné, že nikto z kompetentných sa nezaoberá otázkou výživy obyvateľstva. Objavujú sa choroby, ktoré tu predtým neboli. Až deväť percent z celkového počtu obyvateľstva zomiera na rakovinu hrubého čreva. Obezita u detí dosiahla hranicu pätnástich percent, čo znamená, že už v školách vyrábame ľudí, ktorí budú neskôr trpieť srdcovo cievnymi ochoreniami, či rakovinou hrubého čreva. Zo škôl vymizlo mlieko a tento cenný nápoj nahradili sýtené sladené nápoje. Obchodné reťazce zaplavili trh výrobkami s dlhou dobou trvanlivosti, čo je rozhodne pohodlné, ale nie zdravé. Knižná publikácia bude ojedinelá a bohatá obsahom a rozsahom znalostí. Hovoríme s autorom Ing. Jánom Kerestešom.
V knihe dosť podrobne rozoberáte účinky konzumácie trvanlivých potravín. Kam až siaha história konzervácie potravín, napríklad mlieka?
Človek vo svojom vývoji mal snahu uchovať si potravu pre neskoršie obdobie. Bola to prirodzená vlastnosť v boji o prežitie, najmä v oblastiach mierneho pásma, kde nie je dostatok potravy počas celého roka. To prenášanie do zimy bolo tak dôležité, že ľudia vymýšľali rôzne metódy, ako potraviny uchovať. Tieto metódy boli zo začiatku veľmi jednoduché, napríklad mlieko sa konzervovalo v syroch, kde sa dosiahla vysoká sušina, no neskôr sa začali využívať zložitejšie technológie. Termizácia a sterilizácia sú vojenské technológie, ktoré sa využívajú od konca osemnásteho a začiatku devätnásteho storočia. Z vojenských dôvodov boli vyrobené i prvé konzervy vo Francúzku, pretože pri postupe armády, museli mať vojaci zásoby. V súčastnosti je to o konfortnosti predaja. Čím dlhšie je produkt v obchode, tým menej má obchodník starostí. Medzi čerstvými potravinami a konzervami je však obrovský rozdiel a to z dôvodu tepelného zásahu človeka. Jedlo s dlhšou dobou spotreby nemá taký zdravotný účinok na človeka, ako by sa očakávalo. Zasýti, je konfortné, bezpečné, no nemá probiotické účinky. Strácajú sa z neho cenné látky. Produkt s trvanlivosťou dlhšou než 28 dní je mŕtvy produkt. Napríklad len v mlieku sa uperizáciou (zahriatím na 150 °C) stráca až sedemdesiat zdraviu prospešných látok. U bielkovín dochádza k denaturizácii, t.j. bielkoviny nie sú schopné reagovať v organizme tak, ako čerstvé potraviny. Alebo u ovocia a zeleniny sa sterilizáciou výrazne stráca antioxidačná schopnosť, ktorá je pre človeka kľúčová.
Aké následky to môže na ľuďoch zanechať?
Ľudský organizmus má určité genetické vybavenie a niekedy trvá aj 100 rokov, pokiaľ sa táto výbava zmení. Dnes vieme celkom spoľahlivo odhadnúť, aké budú dôsledky nesprávnej výživy na zdravotný stav obyvateľstva v budúcom období. Problémom je nedostatočná informovanosť ľudí o výžive. A je to práve výživa, ktorá je v živote človeka najdôležitejšia. Už deti doma i v školách treba viesť k tomu, ako sa stravovať, čo je pre nich prospešné a čo nie. Poučiť ich o rizikách, zoznámiť ich s chorobami ako osteroporóza, obezita, či rakovina hrubého čreva. Aj keď sa v tlači, či v televízii objavujú správy o extrémnej obezite u detí, nič sa s tým nerobí. Šírením osvety o zdravej výžive by sa tento stav podarilo zvrátiť. Robí sa to však presne naopak. Deti vedia o všetkom inom, len nie o potrave. Strašiakom pre Slovákov sú kardiovaskulárne ochorenia. Predpokladá sa, že takmer 50 percent obyvateľstva zomrie práve na toto ochorenie z dôvodu degeneratívneho účínku nesprávnej a vysokej spotreby olejov a tukov, ktoré sú vo výžive človeka dominantné. Ročná spotreba na obyvateľa je až 35 kilogramov, čo je v porovnaní so svetom o dvadsať kilogramov viac. Na druhej strane, zdravé tuky, ktoré majú pozitívne účinky, ako maslo, alebo bravčová masť sa z jedálnička takmer vytratili. V tukoch sú esenciálne látky ktoré majú blahodárne účinky na ľudský organizmus ale musia byť kompletné. Funkčnosť buniek musí byť taktiež optimálna. V každej bunke je tuk. Mechanizmus prechodu tukov je veľmi citlivý a je založený na rôznych faktoroch. Tento stav je podceňovaný. Riedky olej, ktorý má nadbytok kyseliny lynolovej môže spôsobovať poškodenie ciev. Bez pevných tukov však nie je možná funkčnosť esenciálnych blahodárnych riedkych kyselín. V tele je všetko o rovnováhe. Ďalším negatívnym faktorom, je obrovská spotreba cukrov až 35 kilogramov. Vo svete je to niekde na úrovni 10 – 12 kilogramov, čo je dvoj až trojnásobne viac. Najmä u detí je veľmi vysoká spotreba sýtených a nesýtených nealkoholických nápojov, čo má priamy súvis s chorobami.
Z prieskupov vyplynulo že na Slovensku je alarmujúco nízka spotreba mlieka. Je hrozné konštatovať a to najmä u detí, že mlieko nahradili presladené nápoje.
Stav je naozaj alarmujúci. Mlieka pijú neuveriteľne málo deti i dospelí aj napriek tomu, že obsah vápnika je v organizme nesmierne dôležitý. Nedostatok vápnika ovplyvňuje desiatky ochorení.. Má priamy súvis s poruchami kardiovaskulárneho systému, či s rakovinou hrubého čreva. U detí mlieko ovplyvňuje pevnosť kostí. Ak nie sú pevné kosti, nie je funkčný krvný systém, ak nie je správny krvný systém, nie je dobre vyživované telo. Cesta k vyrovnaniu vedie k vyššej konzumácii živých organizmov. Jedná sa predovšetkým o tvarohy, jogurty a syry. Ich spotreba u nás je asi len 9 kilogramov ročne, pričom vo svete je to približne 19 kilogramov na obyvateľa. Na výrobu chýbajúcich desiatich kilogramov syra je potrebných asi 100 litrov mlieka. Toto je jedna z ciest probiotizácie. Treba konzumovať viac mikroorganizmov, baktérii a živých kultúr. No nielen mlieko je vzácne. Vynikajúcim a nedoceneným nápojom je červené víno. Na Slovensku je spotreba na osobu asi len10 litrov ročne, no napríklad vo Francúzsku je to až 100 litrov. Všetko je to o nápojovej kultúre. Vína obsahujú značné množstvá antioxidantov, probiotických látok, rastlinných melamínov a fytomelamínov.
Ako spotrebiteľ vnímam nedostatok živých potravín . V obchodných reťazcoch prevládajú výrobky s dlhšou spotrebou. Čoho sa pri nákupoch vyvarovať a aké výrobky treba hľadať?
Nekupovať potraviny s dĺžkou trvanlivosti nad 28 dní. Syry, aj keď sú staršie, sú živé. Jogurty a tvarohy priaznivo pôsobia na zdravotný stav. Ďalšou zložkou sú mäsá. Najlepšie sú mäsá čerstvé, vyrobené na lúkach a pasienkoch. Máme vysokú spotrebu bravčového mäsa, až 32 kilogramov, pričom vzácne baranie mäso do jedálnička vôbec nezaraďujeme. Hovädzieho mäsa jeme taktiež veľmi málo, iba 5 alebo 6 kíl ročne. Spotreba rýb je taktiež pod čiarou. Naproti tomu, konzumujeme obrovské množstvá hydinového mäsa, ktoré je vyrábané na báze antibiotík. Vo výžive je okrem vápnika veľmi dôležitý selén. Na Slovensku ho je v pôde dramaticky málo. Aby bol biologicky aktívny, treba ho pridať do pôdy, inak nemá účinok. Musí sa dostať do trávy, mäsa a až vtedy je účinný. Ďalším dôležitým prvkom je vitamín C. Jeho príjem závisí od konzumácie dostatočného množstva ovocia a zeleniny, najlepšie dopestovaného doma. Geneticky modifikované potraviny sú cestou do neznáma. Nie je to odskúšané. Následky sa môžu dostaviť aj za sto rokov. Je to akoby sme do počítača spred štyridsiatich rokov nainštalovali systém windows.

Skryť Vypnúť reklamu

Ľudia donedávna žili zdravšie. Bryndza, mlieko, baranie, či hovädzie mäso, sa na stoloch objavovali častejšie. Z čoho plynie novodobý fenomén tukov?
Je to otázka dostupnosti potravín, daná schopnosťou občana dať do potravinového koša to, načo má, alebo nemá. Ak na to nemá, nakupuje jednoduchšie, pretože oleje a tuky sú pomerne lacné. Na oleji, keď má trochu múky, trochu mäsa a zemiakov urobí kadečo. V tomto problém nie je. Tá gastronomická úprava je tu jasná a zrejmá, ale ide o to, že štát by mal tento problém poňať aj iným spôsobom, nielen trhovým. Riešením by bolo, regulovať potraviny daňou, čiže fiškálnou politikou. To, čo je zdravšie zlacnieť, a nezdravším potravinám zvýšiť obratovú daň. Tak, ako u fajčiarov. Naše zdravie má bohužiaľ v rukách štát.
Aj preto ste sa rozhodli napísať knihu?
Aj preto. Nie je mi jedno, ako ľudia, moji priatelia, či ich deti budú vyzerať o dvadsať rokov. Je to odkaz mladej generácií, že sa musia inak orientovať. Je to otázka náhľadu na život a prístupu. Nehovorím to z dôvodu, že by som kritizoval, ale z dôvodu, že stav je alarmujúci a niekto o tom musí hovoriť. Pokiaľ to takto pôjde ďalej, nemocnice sa nemajú zatvárať, ale budovať nové. Bohužiaľ, je to tak. Tie témy, ktoré prevládajú v spoločnosti nie sú podstatné ani dôležité. Niektoré vychádzajú z ideií, ktoré sú protihumánne. Tu sa jedná o to, že teória a prax zastihujú rovnako všetkých, či chudobných, či bohatých, pretože zdravie je len jedno a treba si ho chrániť.
Dana Valachová

Skryť Vypnúť reklamu

Zdraviu prospešné:
- správny pitný režim (veľa čistej zdravej, neochutenej vody, zaradiť červené víno)
- konzumovať viac mlieka, syrov, jogurtov a výrobkov s probiotickými kultúrami.
- uprednostniť hovädzie, jahňacie a ovčie mäso, viac rýb, dodržiavať štandard u bravčového mäsa
- jesť menej hydiny, viac zemiakov než obilnín. Menej ryže, makarónov.
- deťom nepodávať sýtené a sladené nápoje.
- výrazne zvýšiť spotrebu ovocia a zeleniny. Asi 60 dkg denne.
- vyvážiť konzumáciu olejov a tukov 1/3 živočíšnych, 2/3 rastlinných
- znížiť spotrebu cukrov
- zaradiť do jedálnička viac strukovín
- menej soliť. Miesto soli použiť korenie. Denne by dávka nemala presiahnuť viac, ako 5 gramov,. piť čaje pre ich liečivé účinky.



Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  2. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  3. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  4. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  5. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  6. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  8. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  1. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  2. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  3. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  4. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  5. Budovanie zelenej značky
  6. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  7. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  8. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  9. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  10. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 33 476
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 23 166
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 16 492
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 101
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 687
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 539
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 536
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 448
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 371
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 285
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

ilustračné foto

Plošné skríningové testovanie prebehlo uplynulý víkend vo väčšine obcí. Celkovo však trvá deväť dní, aj počas utorka 26. januára. Poznáme priebežné výsledky za víkend v niektorých obciach regiónu.

41m
Odberné miesto na covid.

Púchovčanom je k dispozícii šesť odberných miest.

1 h

Ďalší diel online diskusie vysielame LIVE vo štvrtok o 11:00 hod na našom Facebooku.

19 h

Rodáčka z Orlového KRISTÍNA HAMÁROVÁ je nadšená cestovateľka. Spolu s kamarátkou Naďou vo svojej relácii Všesvet sprostredkúvajú zážitky a rady zo sveta.

17 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Dobre skončilo v Bobote, Čachticiach, Stankovciach. Výborne v Dolnej Porube a Trenčianskych Miticiach.

21 h

Mestá a obce v okrese Prievidza postupne zverejňujú počty ľudí, ktorí využili skríningové testovanie v ich obci.

24. jan

Ide zatiaľ iba o čiastkové výsledky.

16 h

Miera pozitívnych testov v krajskom meste dosiahla 1,15 percenta.

25. jan

Už ste čítali?