Ako sa dá krotiť neposlušné sklo?

tým uspokojiť. Väčšinou však viem odhadnúť, čo je reálne vytvoriť, čo nie. Mám určité skúsenosti, viem predpokladať vrtochy materiálu. No občas sa stane, že v kúdoloch dymu v dielni zistím, že sa aj napriek maximálnej snahe nič nepodarilo. Našťastie, len výnimočne."
Sklo je veľmi neposlušné
Sklo je podľa umelca veľmi nevyspytateľný materiál. Je plný chemických reakcií a zrady. „Nikdy neviete s určitosťou povedať, čo sa odohráva vo vnútri v procese jeho premeny. Nie je to ako drevo či kameň, ktorý môžete pretvárať s väčšou istotou. Sklo uhýba, krúti sa, uteká. Keď máte pocit, že ste už za vodou a všetko je v suchu, zrazu akoby sa na vás sklo nahnevalo, čo všetko ste si už dovolili a pukne."

Relatívny pokoj nie je dobrý
„Občas, keď sledujem na výsta- vách a sympóziách, čo všetko už bolo zo skla vytvorené, chytí ma depka. Budem schopný vymyslieť niečo nové? Paradoxne, neupadnem do štádia ničnerobenia. Psychické rozpoloženie ma posunie dopredu,“ hovorí o popu- doch k práci umelec. Peter Šípoš je inak typ, ktorý najlepšie veci robí v časovej tiesni, pod stresom. Vtedy sa mu v mozgu zmobilizuje tvorivý škriatok, ktorý dovtedy spal a prichádzajú nápady. Relatívny pokoj mu nevyhovuje. „Vtedy, keď si poviem, že idem navrhovať, len na papier čumím a bezhlavo čmáram."
Klasik s ceruzou a papierom
Zvláštny v dnešnej uponáhľanej pretechnizovanej dobe je umelcov vzťah k tradičnému. V práci aj živote. Toto vyznanie z neho robí výnimočnú osobnosť s presne vyhranenými názormi, so schopnosťou sebareflexie, nadsádzky a inteligentnej irónie. Pri kreslení sa drží klasiky – ceruzka a papier. V prvopočiatkoch zrodu nápadu modernú techniku neuznáva. Počítač, myš a monitor mu nič nehovoria. Začína skicami, potom urobí nárys, ktorý sa prenáša do počítača, kde sa predmet – váza, pohár, nádoba... dá namodelovať aj trojrozmerne, takže vznikne virtuálna podoba veľmi podobná reálnemu predmetu. Pozorovateľná je zo všetkých strán. „Je to lacnejšie, dá sa ušetriť. Ale...,“ Peter sa na chvíľu odmlčí, hľadá slová. „Niekedy technika nie je dobrá, lebo trochu klame. Keď príde model návrhu v počítači, môže vyzerať, bohužiaľ, až vynikajúco. Zákazníkovi sa páči. Prídeme však do reálu a sklári v dielni ho nevyfúknu. Nedajú sa tak ostro a perfektne vyrezať hrany, alebo je iná zrada. Potom je ťažké vysvetľovať, že to nejako v počítači vyzeralo, a prečo to teraz po vyfúknutí také nie je.“ Jedno je podľa umelca počítačová virtualita a druhé skutočný život.
„Držím sa skutočného života, aj v živote. Doma nemám počítač, aj keď chápem reálnu potrebu. V práci sa bez neho nezaobídem, ale doma ho nechcem. Kradne ľuďom dušu,“ prezrádza Peter.⋌ (BERKO)