Článok pokračuje pod video reklamou
Prechodná stanica?
Miro je muž po štyridsiatke, ktorý sa ňom ocitol zo dňa na deň. Po rozchode s partnerkou, s ktorou má dvoch synov, to išlo s ním dolu vodou. Alkohol a kamaráti mu s problémami nepomohli, skôr naopak, zamotával sa ešte viac. Pre svoju prchkú povahu si odsedel niekoľko rokov vo väzení za ublíženie na zdraví. Jeho najbližší s ním prerušili kontakt, ktorý sa teraz, po rokoch, snažia nadviazať. Ambulantne sa liečil zo závislosti od alkoholu. Zatiaľ úspešne. Už päť mesiacov sa pohárika nedotkol. Má priateľku, s ktorou vychováva jej deti ako svoje. Občas to zaškrípe, preto sa od nej odsťahoval do „azyláku“. Ale láska k nej ho „drží nad vodou“. Pracuje, šetrí. Chcú si kúpiť byt a Miro je rozhodnutý svoj život zmeniť. Ľutuje, že to nespravil už dávno. Je jasné, že alkohol a cigarety zanechali na jeho zdraví stopy. Má problémy s pľúcami, pankreasom a žalúdočnými vredmi. Dáva sa však pomaly do poriadku. Je to jeden z osudov ľudí, ktorí sa ocitli v tomto zariadení. Sú tu ľudia bez vzdelania i s vysokoškolským diplomom. Je tu bývalý štátny zamestnanec, ktorý utrpel úraz, nezvládol stratu zamestnania, začal piť a prišiel o rodinu. Býva tu muž, ktorý ovláda historické udalosti, dátumy, mená panovníkov, no keď si vypije, nevie, či je deň, či noc.
Záujem je oveľa väčší
V súčasnosti azylový dom poskytuje ubytovanie pre dvadsať občanov. Záujem však niekoľ-konásobne prevyšuje možnosti, čo sa v zimnom období ešte znásobuje. Strechu nad hlavou tu nájdu ľudia v hmotnej núdzi, ktorí nemajú kde bývať a pobyt v azylovom dome im slúži na preklenutie zlej sociálnej situácie. Útočisko im v ňom poskytnú spravidla na pol roka. Zariadenie je jediné tohto druhu v regióne, najbližšie je v Prievidzi a v Novom Meste nad Váhom.
Keď ho domov dôchodcov pod vedením Márie Hunanovej prevzal v roku 2002 od predchádzajúceho správcu, bol interiér budovy v katastrofálnom stave. Zriaďovateľ, Trenčiansky samosprávny kraj, poskytol nemalé finančné prostriedky na úpravy a základné vybavenie kuchynky a práčovne.
Vedúcou azylového domu je Gabriela Lukáčová, ktorá je zároveň vedúcou sociálneho úseku v domove dôchodcov. Obyvateľom poskytuje pomoc pri vybavovaní potrebnej agendy na úradoch. Mnohí nemajú vybavený ani starobný dôchodok, či nie sú evidovaní na úrade práce. „Čo sa týka poplatkov za ubytovanie v azylovom dome, človek v hmotnej núdzi za pobyt neplatí. Osoba, ktorá má príjem, si hradí 300 Sk mesačne. Táto suma zahŕňa nocľah a priestory na prípravu stravy. Ak by mali obyvatelia záujem o poskytovanie stravy, náklady by si museli hradiť, preto si pripravujú skromné jedlo sami,“ vysvetľuje Lukáčová.
Na chod azylového domu finančne prispieva aj považskobystrický mestský úrad. Počas vianočných sviatkov zabezpečuje pre obyvateľov každoročne štedrovečernú večeru.
Výnimky neexistujú
Každý obyvateľ azylového domu musí dodržiavať domový poriadok, na ktorý dohliada päť vychovávateľov. Aký je denný režim? Od 8. do 14. h sa musia obyvatelia zdržiavať mimo zariadenia. Väčšina z nich sa živí príležitostnou prácou, takže po návrate si pripravujú jedlo, a idú si posedieť do okolitých pohostinstiev. Najväčším problémom je, samozrejme, alkohol. Kritériá sú prísne, maximálne 0,5 promile, a na to si dávajú veľký pozor, lebo vedia, že porušenie domáceho poriadku sa trestá vylúčením z azylového domu.
⋌(MF)
