V našom regióne možnosť nájsť iba jedinú skupinu ľudí, hrdo sa hlásiacu k svojmu klubu – púchovskí ultras. Fanúšikovia druholigového FK sú známi najmä pyrotechnickou pozápasovou show či veľkorozmernými transparentami, ale aj hlučným, no nie vždy slušným povzbudzovaním. V období, keď svetlo sveta uzrel zákon zaoberajúci sa "nešvármi" v súvislosti so športovými podujatiami, sme sa do zákulisia púchovských ultras pozreli vďaka rozhovoru s ich vodcom Erikom Vraniakom.
„Nie sme občianske združenie, ako majú niektoré iné kluby. Je nás približne osemdesiat mladých ľudí, chalanov aj dievčat nielen z Púchova. Medzi nami sú priaznivci z Lednických Rovní, Streženíc, Lysej alebo Nosíc. Vítaný je každý, kto má vzťah k púchovskému futbalu, je ochotný fandiť, podieľať sa na choreografiách a tvorbe transparentov, alebo prispievať na pyrotechniku. Pred desiatkou rokov existoval v meste Fan club, po ňom nasledoval Sanberg Rowdies Fans, ktorý sa rozpadol po pohárovom neúspechu so Sencom. Skupina ultras Púchov vznikla v roku 2004 podľa talianskeho vzoru. Znamená to, že sme vždy verní klubu, za akýchkoľvek okolností, nesúhlasíme s normami UEFA či SFZ. Protestujeme proti nehoráznemu zdražovaniu vstupeniek pre fanúšikov, ale hlasno poukazujeme na korupciu v našom futbale,“ predstavuje svojich E. Vraniak.
Ako pripravujete svoje vystúpenia?
- Pred zápasom v týždni sa stretávame na štadióne, kde si pripravujeme choreo, teda choreografiu, ktorá je najkrajším prejavom priazne ku klubu. Problém pri tvorbe je nepriaznivé počasie alebo silný vietor, lebo na vytvorenie veľkého chorea nemáme dostatočné priestory. Choreo, resp. text je vždy iný, snažíme sa reagovať na situáciu, aby sme boli vždy aktuálni a dali najavo, čo sa nám páči alebo nepáči. Pokiaľ ide o pyrotechniku, financujeme ju z vlastných zdrojov. Posledný zápas jesene s Vrbovým nás vyšiel na päťtisíc korún.
Vaše pokriky, chorály, ale ani „fandenie“ nie sú vždy slušné. Nedá sa s tým niečo robiť?
- Úplne s tým nesúhlasím, pretože aj diváci na protiľahlej strane štadióna sa vyjadrujú tiež vulgárne. Jeden z rozdielov je v tom, že nás počuť na celom štadióne, kým ich iba na malom priestore. Ďalším je, že my neustále povzbudzujeme našich hráčov, nestane sa, aby sme pokrikovali po našom hráčovi, ktorému sa nedarí. Ak tréner strieda hráča pre slabší výkon, pri odchode vyvolávame jeho meno, aby sme ho povzbudili pre ďalšie zápasy. Spomínaní slušnejší diváci často vulgárne nadávajú aj na našich, k čomu by sme sa nikdy neznížili. Urážlivé výkriky na súperov sú súčasťou našej taktiky, aby sme ich vyviedli z miery, dostali ich pod psychický tlak a pomohli tak našim chlapcom.
Aký máte názor na nedávne udalosti v Dunajskej Strede?
- Všetci, čo tam išli, vedeli, čo ich čaká a museli rátať s následkami. Dúfam len, že v budúcnosti polícia už nedovolí aby maďarskí fanúšikovia prišli a robili to, čo v Dunajskej Strede.
Čím sa líšia ultras od hooligans?
- Hooligans majú inú filozofiu než my. Povzbudzujú, ale sú agresívni, vyvolávajú šarvátky a ostávajú po nich materiálne škody. Ultras sú iní. Priznávam, že aj my vieme rozdať údery a už sme ich porozdávali. Ale nikdy sme na zápas nešli s tým, aby sme vyprovokovali bitku. Bili sme sa, iba ak sme boli napadnutí. Po nás neostávajú škody, lebo neničíme zariadenie a aj pri pyrotechnickom vystúpení dávame pozor a spúšťame ho až po záverečnom hvizde rozhodcu. Aj medzi nami sa nájdu jednotlivci, ktorí situáciu nezvládnu pre alkohol alebo nepriaznivý výsledok zápasu. Snažíme sa ich hneď „umravniť“, aby bol pokoj.
Spomínali ste bitky, kde najznámejšia domáca bola s Novým Mestom. Zažili ste niečo podobné aj u súperov?
- Na zápas s N. Mestom boli hostia lepšie pripravení. Útok skončil viacerými zraneniami našich členov a vyvedením hosťujúcich fanúšikov z areálu. Na častejšie útoky na nás sme zvyknutí za čias Corgoňligy. Naposledy doma sme mali konflikt s chuligánmi z Dúbravky, ktorí boli doplnení Trenčanmi a napadli nás priamo v meste, ale dokázali sme sa ubrániť a zahnať ich.
Policajti si na vás dávajú zrejme dobrý pozor.
- Mrzí nás, že problémy máme najmä doma. Keď sa na zápas presúvame z niektorej z reštaurácií, stáva sa, že nám robia problémy. Označujú to ako organizovaný pochod, ktorý nie je povolený mestom. My nepochodujeme, ale sa presúvame na štadión, tak ako keď trieda zo školy ide do kina. Pri odchode zo zápasu im je už tzv. pochod „ukradnutý“.
A čo rasistické alebo národnostné problémy?
- V Púchove donedávna hral Beninčan Salomon. Nikto na neho nepovedal krivé slovo. Na začiatku sa bál medzi nás chodiť, asi si myslel, že sme rasisti, ale potom bolo všetko dobré a zúčastňoval sa pozápasovej ďakovačky. Národnostné problémy sa riešia svojsky, naším najväčším nepriateľom sú fanúšikovia z Dunajskej Stredy. V minulej sezóne v Púchove vyvesili maďarské vlajky spolu s vlajkou Ferencvárosu. Začali nadávať po maďarsky, tak sme zareagovali. Bolo ich chybou, že neostali v klietke vyhradenej pre fanúšikov a ostali vedľa hlavnej tribúny. Zobrali sme im vlajky, čo sa v takýchto prípadoch robí a hráči v poslednej minúte aj body.
Klubu ste spôsobili aj finančné straty kvôli pokutám. Ako s jeho predstaviteľmi vychádzate?
- Klub za nás zaplatil pokutu, ale tú sme si odpracovali tak, že niektorí z nás robili usporiadateľov bez nároku na mzdu. Za spomínaný incident s D. Stredou klub nebol potrestaný zväzom, ale uhradil súperovi ním vyčíslenú škodu štyritisíc korún za vlajky, ktoré sme im zobrali. Na internetovej stránke si z nás potom robili posmešky. S predstaviteľmi klubu sme mali dohodu o spolupráci, ale s doterajším riaditeľom nesúhlasíme, pretože podľa nás nevedie klub správnym smerom. Preto sme pripravili plagáty pred zápasmi s nápismi, aby prezident klubu odstúpil. Pred jarnou časťou si chceme sadnúť spolu za jeden stôl s novým vedením a dohodnúť sa.
A čo vaša nová čierna vlajka s dvojkrížom?
- Nejde o dehonestáciu slovenského znaku, pretože na tom je dvojkríž s trojvrším, čo na našej vlajke nie je a je tam ešte nápis Slovakia Fans. Čierna farba je preto, lebo inú sme nemali. Používanie slovenskej vlajky na zápasoch nepovažujeme za dehonestáciu, horšie je, ak na slovenskej lige vytiahnu priaznivci vlajky iných štátov.
Pripojili ste sa k celoslovenskej iniciatíve bojkotu zápasov slovenskej reprezentácie?
- Samozrejme, hoci v oficiálnom stanovisku na nás zabudli. Asi preto, že Púchov nehrá Corgoňligu. V minulosti zväz podporoval priaznivcov, prispieval na pyrotechniku, ale teraz tomu tak nie je. Na zápasy sú prehnane vysoké ceny lístkov a kvalita futbalu je úplne inde. Ďalej už spomínaná korupcia a boj SFZ proti ultras fanúšikom odštartovali tento bojkot.
Jesenná časť sezóny saskončila, aké budú vaše ďalšie aktivity?
- Kto si myslí, že chodíme iba na futbal robiť krik, púšťať svetlice a hádzať konfety, je na omyle. Stretávame sa aj mimo štadiónu, robíme rôzne akcie, stretnutia, výlety a pod. Členov oboznamujeme o akciách, výjaz- doch, dianí v klube a skupine na našej webovej stránke, kde nájdete fotografie a videá z akcií a choreografií. Verím, že aj v jarnej časti si viacerí diváci nájdu cestu k fandeniu a prídu podporiť náš klub ku nám do „kotla“ a spolu s nami si budú vychutnávať perfektnú atmosféru a budú sa tešiť na koniec zápasu, po ktorom odpálime zaujímavý ohňostroj. ⋌(JŠ)
