Áno, dá sa to realizovať, napríklad na takej exkurzii v Martine, ktorej sa zúčastnili všetci druháci a sexta pod vedením profesorov Šujaka, Cudráka, Posluchovej, Kručaya, J. Kardošovej, Juríčkovej, Galajdovej a Novákovej.
Všetko sa začalo okolo 7. hodiny, keď štyri autobusy postupne odišli spred nášho „domova každodenného“. Smer – Martin. Po hodinke cesty mokrou, polozasneženou krajinou a neúnavným vybaľovaním rôznych „pochutín“ sme konečne došli do cieľa, sviatočne vyobliekaní (samozrejme, našli sa aj také osoby, ktoré spoločenskú róbu odignorovali). Našou prvou zastávkou bolo múzeum, zamerané na históriu Matice slovenskej a slovenskej literatúry. Po dlhej a únavnej, no vcelku poučnej prednáške, sme sa presunuli do neďalekého divadla. Myslím si, že k hre Štúrovci sa dá povedať veľa. Nemám však toľko priestoru. Neviem ako moji spolužiaci, no ja som bola hrou nadšená. Povedzme si úprimne, téma, akou sú Štú-rovci, nie je práve veľmi príťažlivá, no herci nám ukázali, že história sa dá pretaviť do naozaj zaujímavého celku. Zaujímavé hlavne pre nás, večne nespokojných „študákov“ bolo predstavenie plné spevu, skvelej hudby a humoru. Na konci hry sa herci dočkali od mladého publika aj standing ovation. Po divadle sme už mali len rozchod, ktorý niekto využil na nákupy, alebo len na kratšiu prechádzku po námestí Martina. Po menšom čakaní na niekoľko „účastníčok zájazdu“ sme sa konečne vydali na cestu domov. Niektorí si ukazovali nové „úlovky“ z nákupov, niekto sa fotil a niekto len tak blúdil myšlienkami pri počúvaní hudby.
Na záver treba povedať, že výlet sa vydaril (nikto sa nestratil) a pred „gymplom“ sme vystúpili opäť s plnšími hlavami vedomostí (ponie-ktorí len spomienok na „fešných“ hercov). ⋌MIŠKA, 2. B
