Imatrikulácie gymnazistov

ázia.

Keďže aj ja patrím medzi prvákov, viem celkom presne opísať tie zvláštne pocity, ktoré prežíval každý z nás. Obavy a očakávanie toho, čo si na nás pripravili žiaci tretieho ročníka.
Nebolo to nič príjemné, hlavne keď pri každej zmienke o imatrikuláciách sa našim známym a kamarátom na tvárach objavil škodoradostný úsmev. Zároveň sme sa však veľmi tešili - veď budeme konečne oficiálnymi študentmi Gymnázia v Považskej Bystrici.
Úlohy pre prvákov
Všetko sa to začalo v ten osudný štvrtok o štvrtej hodine poobede. Žiaci prvého ročníka a prímy už nedočkavo postávali pred veľkou telocvičňou, čakajúc na svoju dvojicu tretiakov, ktorá mala ich triedu sprevádzať počas celého programu. Po pár minútach sme sa konečne dostali dnu. Posadali sme si na lavičky, nesmelo obzerajúc zaujímavú výzdobu, a hádali, čo všetko sa dá v tomto priestore uskutočniť. Potom svetlá nečakane zhasli. Pustila sa tajomná hudba a tmavé obrysy do čierna odetých tretiakov tlieskali a dupali do rytmu priamo pred našimi očami. Po úvodnej dramatickej scénke sa svetlá rozsvietili a do popredia vystúpili dve dievčatá. Privítali nás na „rockovom koncerte Bažanto 8“, čiže akési synonymum k názvu našich imatrikulácií.
Pred samotným začiatkom súťaženia predsedovia vyžrebovali pre svoju triedu tému na voľnú disciplínu. Medzi možnosti patrili tanec, básnička a divadelná scéna. Prvou úlohou bolo navliecť na dvoch príslušníkov triedy čo najviac kusov oblečenia. Bolo naozaj zaujímavé, ako sa všetci rozbehli k svojim spolužiakom, držiac rôzne bundy, mikiny, čiapky či šály a sledovať, ako tieto dve vopred vybrané „obete“ miznú pod hŕbami oblečenia.
V druhej úlohe dostala každá trieda veľký výkres, na ktorý mali ôsmi vybraní žiaci nakresliť, prípadne napísať motto, ktoré charakterizuje ich triedu. Porote sa predviedlo šesť rôznych, ale veľmi dôvtipných, myšlienok a nákresov. A tak sme sa dostali k tretej úlohe, k už spomínanej voľnej disciplíne. Trieda 1. A nám predviedla zaujímavú divadelnú scénku o rozlišnosti tanečných i hudobných štýlov a kolektív najmenšej prímy zase skutočne odhaľujúci rozhovor o rôznych profesoroch na našom gymnáziu. Triedy 1.B a 1.E predviedli svoje básničky na tému rockový koncert a ostávajúce kolektívy 1. C a 1. D nám zatancovali narýchlo pripravený tanec do rockovej hudby.
Úlohy sme hravo zvládali, a tak sa všetok náš strach premenil na smiech. Pomaly sme sa dostali k predposlednej úlohe, a to k prenášaniu zápalkových krabičiek z nosa na nos v zástupe triedy, pozostávajúcej z piatich dievčat a piatich chlapcov.
Kto bol najlepší?
Na záver súťažných disciplín každá trieda predviedla svoju vlastnú hymnu, ktorú žiaci pripravovali už pár dní vopred. Táto disciplína pravdepodobne najviac zo všetkých očarila porotu, pretože na prvé miesto sa rozhodla umiestniť hneď štyri triedy. 1.C a jej „Céčko-príbeh“, 1.D so zaujímavým prevedením piesne „Kocka“ (pôvodne od Elánu), 1.D a ich pieseň „Merci“, prímu s recitovanou hymnou, doplnenou rôznymi kreáciami. Po súčte bodov sa na prvom mieste zaslúžene umiestnil kolektív triedy 1.C.
Keďže sme už naše spôsobilostné skúšky mali za sebou, nasledovala toľko očakávaná voľná zábava vo forme diskotéky. Všetko vyzeralo naozaj ideálne, no vtom sa pomedzi tancujúcich rozbehli organizátori imatrikúl - tretiaci, a všetkých nás v rámci privítania statočne pokreslili. Telocvičňa behom pár minút bola plná počmáraných, a teda i oficiálne vyhlásených študentov gymnázia.
Myslím si, a určite by mi to nikto nemal za zlé, ak poviem, že naša imatrikulácia sa naozaj vydarila a ešte pevnejšie stmelila naše kolektívy. Možno aj práve preto sme všetci odchádzali domov s úsmevom na perách a s myšlienkou- „To budú roky!“
⋌NATÁLIA, 1.B