Kaplnka ako dar
„Vo svojom voľne budem radšej niečo robiť ako sedieť, len tak. Je mi jedno, že to bolo zadarmo. Najskôr sa vybúrali priečky, pretože to boli tri miestnosti, natiahli sme sieťky, vyrovnali steny...Roboty tu bolo veľa, s prestávkami asi pol roka. Nie som vyučený murár, som kuchár čašník. Tu som sa naučil, čo treba, pomaly sa za tri roky na mňa niečo „nalepilo." Nie som veriaci, neberiem to ako kaplnku, iba ako miestnosť, kde sa dá oddýchnuť,“ povedal Pavol, ktorý má väčšiu polovicu trestu za sebou, no do návratu domov mu chýba ešte päť a pol roka.
Stavali neveriaci
Spolu s ním na rekonštrukcii pracoval aj Noro, ktorému chýba do skončenia trestu jedenásť mesiacov. Robil som to, čo by sa mi v živote mohlo zísť. Som neveriaci, a tak sa stalo, že hoci sme robili v kaplnke, zahrešil som, ak sa niečo nepodarilo. Veď sme chlapi ako každý iný. Aj to niekedy patrí k robote,“ dodal Noro.
Dvojica si obzrie ešte steny, s ktorých vyrovnávaním boli vraj najväčšie problémy, a odchádza späť za kultúrou. Duchovna vraj stačilo, no keby mali opäť pomôcť, sú vraj tu.
