Deti
„Divadlo bolo super, tento týždeň sme mali aj koncert. Čo by som chcel pod stromček? „Cigarety, kávu. Zostáva mi ešte dva a pol roka. Je mi smutno za deťmi. Mám pätnásťročnú dcéru a dvanásťročného syna. Obaja sú v domove v Hriňovej. Vybavil som raz aj návštevu, dopisujeme si. Naposledy som ich videl pred dvomi rokmi. Ako by sa im dal poslať nejaký darček? Neviem. Za peniaze, ktoré zarobíme, sa dá kúpiť akurát tabak, veľa toho nie je,“ spomína na deti Vojto. Keby boli peniaze, vraj by rád znovu stretnutie s deťmi zaplatil. Pozerá spoločne s Milanom krížovú cestu a smejú sa na divadle, ktoré sa akurát skončilo. „Ja mám deti tri. Najmladšie štyri, najstaršie päťročné,“ konštatuje Milan, ktorý tvrdí, že mu je za nimi clivo.
Milan prečnieva nad inými postavou. Je dvakrát väčší ako Vojto. Nie veľkosťou, ale svalstvom. „Posilňujem. Dá sa takto zabiť najmä čas. Toho bude veľa i teraz. Vianoce sú tu smutné, lepšie by bolo pri rodinách,“ smutne poznamenajú obaja a odchádzajú do cely.
