al starosta obce Pavol Baráni.
Snaha bola korunovaná úspechom a 12. decembra na národných oslavách v Závažnej Porube obyvatelia obce svojmu poetickému rodákovi, osemdesiatročnému Milanovi Rúfusovi, k jeho narodeninám otvorili pamätný dom vo veľkom štýle.
Celý deň však patril básnikovi. Ráno v kostole Božie služby, potom odborný seminár o živote a diele Milana Rúfusa, otvorenie pamätného domu a deň končil kultúrnym programom Štebot v rodnom hniezde. Bol to nielen večer poézie, ktorú recitovali rodáci, ale aj prezentácia knihy Sone Barániovej Naveky závažná. Do života ju uviedli Daniela Fiačanová, Kveta Staroňová, Patrícia Kunkelová (na fotografii vpravo dole) a autorka obilím sypaným z murárskej kelne.
Autorka knihu venovala Milanovi Rúfusovi a na oslavách ju uviedli do života okrem slovenčiny v troch jazykoch. V angličtine, nemčine a poľštine. V Štebote z rodného hniezda zaznelo dokonca aj esperanto.
Z úcty k básnikovi
Básnik, jeho tvorba i rodina je srdcovou záležitosťou sprievodkyne v Dome Milana Rúfusa v Závažnej Poruby Sone Barániovej. Ona počas osláv sprevádzala významných hostí po Rufúsovej dedovizni, ba napiekla aj bielučký chlebík do Rúfusovie kuchyne.
Čo si najviac ceníte v Dome M. Rúfusa?
-Atmosféru rodičovského domu, ktorá vyformovala básnika na takého, aký teraz je.
Čím je originálny Dom?
-Práve tým, že to je miesto, kam, ako básnik sám hovorí, chodil mocnieť vo chvíľach, keď sa pre súčasnosť cítil prislabý. A samozrejme, okrem iného, napríklad rukopismi prvotín.
Kedy bol majster naposledy v Liptove a viete povedať, ako pozerá na snahy rodákov?
-Už dvadsať rokov v rodnej obci nebol pre zdravotné dôvody, ale vždy pošle pozdrav v digitálnej podobe a teší sa, že naňho myslíme.
Vy žijete básnikom. Čo sa vám vybaví v mysli, keď počujete jeho meno?
-V mysli sa vybaví všeličo čisto literárne, ale v srdci sa úcta k vnútorne integrovanej osobnosti, k etickému maximalistovi, akých dnes je už málo.
Čestné občianstvo
Po otvorení Domu Milana Rúfusa v Závažnej Porube Juraj Blanár, predseda Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) uviedol, že ŽSK slovenskému spisovateľovi, prekladateľovi a rodákovi zo Závažnej Poruby udelil čestné občianstvo Žilinského samosprávneho kraja. „Zatiaľ som sa s Milanom Rúfusom osobne nestretol, no čestné občianstvo je príležitosťou, aby som mu ho išiel do Bratislavy odovzdať,“ povedal J. Blanár a spomenul si na chvíle, keď sa on ako chlapec učil majstrove básne na recitačné súťaže.
ŽSK zapojil do osláv životného jubilea básnika stredné školy vo svojej pôsobnosti. Vyše dvadsať z nich pripravilo recitačné a literárne pásma, rozhlasové relácie, výstavy, súťaže, nástenky, výtvarné a hudobné súťaže, prezentácie autorovej tvorby či rôzne besedy. V Rúfusovom rodnom Liptove sa zapojilo šesť škôl, pridali sa stredné školy z Turca, Oravy, Horného Považia i Kysúc.
Ocenenie z Taiwanu
Poetický večer usporiadali básnikovi v deň jeho narodenín, 10. decembra, v Bratislave. V Divadle Astorka mu odovzdali medzinárodnú cenu Crane Summit 2008 za poéziu. Bolo to vôbec prvé udelenie ceny a hneď pre Slováka – Liptáka. O ocenení Milana Rúfusa rozhodlo Básnické fórum Crane Summit 21. storočia so sídlom na Taiwane. Cena pozostáva zo zlatej medaily, plakety, šeku v hodnote tridsaťtisíc dolárov a prekladu Rúfusových básní do čínštiny. Okrem prezidenta fóra a taiwanského básnika Yu Hsiho mu cenu odovzdali bývalý slovenský prezident Michal Kováč, podpredseda vlády Dušan Čaplovič, predseda občianskeho združenia Svetový kongres básnikov Milan Richter a ďalší členovia medzinárodnej poroty Crane Summit. „Cítim sa ako Alenka v ríši divov,“ konštatoval 80-ročný jubilant.
Získal si deti
Milan Rúfus (10. 12. 1928), ktorý sa narodil v rodine murára, začal tvoriť ako 16-ročný. Publikoval v rôznych časopisoch. Už v prvej zbierke Až dozrieme (1956) sa predstavil ako vyzretý básnik. Vyšli mu mnohé poetické knihy, aj v spolupráci s fotografom Martinom Martinčekom, maliarom Ľudovítom Fullom či s dcérkou Zuzankou. Okrem poézie napísal eseje, rozprávky a iné prozaické knihy pre deti a mládež, venoval sa aj prekladovej tvorbe. Začali vychádzať preklady jeho poézie i knižných výberov v Taliansku, Nemecku, Francúzsku, Anglicku, Španielsku, v severských aj slovanských krajinách. Za svoju tvorbu získal M. Rúfus mnohé ocenenia. V roku 1970 mu udelili Štátnu cenu za literatúru, o sedem rokov neskôr ho poctili titulom Zaslúžilý umelec. Má medzinárodnú cenu Zlatý kľúč, Rád T. G. Masaryka, Rád Ľudovíta Štúra 1. triedy, Čestný doktorát literatúry udelený Svetovou akadémiou umení a kultúry, Cenu z festivalu v macedónskej Struge, Cenu ministra kultúry za zbierku básní Báseň a čas či Cenu Literárneho fondu za najlepšiu pôvodnú slovenskú tvorbu v roku 2005. Dielo M. Rúfusa sa stalo predmetom odborného záujmu literárnych vedcov, dokonca sa jeho meno objavuje medzi návrhmi na Nobelovú cenu za literatúru. Verše Milana Rúfusa však zaznievajú aj na mnohých oslavách a recitačných súťažiach v slovenských školách vo veľkom. Detské duše si básnik získal najmä prebásnenými rozprávkami Pavla Dobšinského a Modlitbičkami inšpirovanými kresťanskými modlitbami.
Stranu pripravila
DAGMARA
