Divadelný súbor z Lúk mal s Tajovským úspech

činnosť.

Jedno z predstavení odohral súbor tesne pred Vianocami v poslednú adventnú nedeľu 21. decembra v Lysej pod Makytou. Obávali sa aká bude účasť, veď ľudia boli naplno v tomto čase zamestnaní prípravou nadchádzajúcich sviatkov. Sála domu kultúry nebola síce taká plná, ako keď hrali v Lúkach, ale ľudí prišlo naozaj veľa a nechýbali ani rodiny s malými deťmi a tínedžeri.
Páčilo sa aj malým divákom
Hlavne malým školákom sa prekáračky rozvadených materí na javisku natoľko páčili, že reagovali hlasným smiechom. Divadelníci mali síce po predstavení pocit, že vystúpenie sa im nepodarilo tak ako predošlé, ale diváci boli spokojní. „V jednom momente mi bolo veru poriadne horúco. To keď som si nevedela na „pľaci" po jednom z výstupov spomenúť, čo som urobila s listom Miška, ktorý poslal z vojny. Potrebovali sme ho ešte pri ďalšom vystúpení na javisku. Zľakla som sa a začala ho hľadať. Dúfam, že to nebolo vidieť. Našťastie našla som ho hodený v koši s fazuľou. Mala som v tomto momente poriadny strach,“ povedala nám tesne po vystúpení jedna z členiek súboru, ktorá hrala hlavnú z ústredných postáv, hašterivú a mamonou posadnutú Maru Maleckú. Svoju úlohu však zvládla podľa viacerých divákov výborne a mimoriadne presvedčivo, podobne ako ostatní divadelníci.
Opäť po dvanástich rokoch
Divadlo obnovilo činnosť v marci vďaka iniciatíve Emílie Vondrovej. „Našou motiváciou bolo obnovenie divadelnej kultúry v Lúkach, ktorá tu bola už dávno a skončila pred dvanástimi rokmi. Boli sme presvedčení, že je to veľká škoda. Ľudová kultúra v tejto, ale aj iných oblastiach totiž upadá. Začiatky neboli ľahké, sú medzi nami študenti, pracujúci, ale aj dôchodcovia, preto zosúladiť sa do pravidelných skúšok nebolo jednoduché. Sme však dobrý kolektív, vieme sa tolerovať a prispôsobiť sa jeden druhému. Navyše, všetkých nás spája láska k divadlu. Keď prišiel deň našej premiéry, boli sme plní očakávaní a tešili sme sa, že sa naša práca dočká úspechu, ale sprevádzala nás i obava, či sa to bude ľuďom páčiť a aké budú ich reakcie,“ hovorí Emília Vondrová.
Prišlo veľa divákov
Divadelníkov však už počas predstavenia v Lúkach potešilo, že ľudí zaujali, čo sa prejavilo aj na počte obsadených miest. V kultúrnom dome bolo plno. „Teší nás, že na vystúpenia chodí naozaj dosť ľudí, a to aj veľa mladých. Najdôležitejšie je, že nemáme radosť iba preto, že sme podali dobrý herecký výkon, ale preto, že ľudia prejavili záujem o divadlo. V dnešnej modernej spoločnosti ľudia dávajú prednosť televízii a kinu. Plný lúcky kultúrny dom, ale aj sály v iných obciach, nás povzbudili do ďalšej divadelnej práce,“ dodáva Vondrová. Divadelníci hrali okrem Lysej pod Makytou a Lúk aj v Lazoch pod Makytou, Púchove a prezradili nám, že sa chystajú aj do Žiliny a radi prijmu možnosť predstaviť sa aj v iných mestách.
Chcú ísť aj na súťaž
Divadlo sa pripravuje tiež na súťaž ochotníckych divadiel na Slovensku. A prečo si vybrali zrovna Tajovského veselohru? „Bol dva roky učiteľom v Dohňanoch. Tu začal písať svoje divadelné hry. V múzeu v Tajove je pod jedným zo svojich výrokov aj podpísaný ako učiteľ Dohňanský. Sme na to pyšní a teší nás, že v našej doline pôsobil taký významný človek,“ prezradila nám Emília Vondrová a dodala na margo obnovenia činnosti divadelného úboru ešte malé tajomstvo.
„Splnila som tak trochu aj sen mojej dcéry. Chcela byť herečka, ale nakoniec išla študovať niečo iné. No má teraz možnosť hrať v našom divadle. Zahrala si Aničku. Inak, mám radosť, že sa nám pre túto činnosť podarilo získať aj veľa mladých ľudí a nahovoriť aj starších. Jeden z našich divadelníkov hrával aj v minulosti," hovorí E. Vondrová a pevne verí, že im nadšenie vydrží. ⋌(BERKO)