Takýmito myšlienkami sa vôbec nezaoberala partia okolo bratov Letkovcov. Oni i niekoľko kamarátov chodievali na preteky behov do vrchu, no povedali si, že oni by sa chceli uberať vlastnou cestou. Nebehať iba pre ocenenie, ale najmä pre seba.
Behať pre seba
„Rozhodli sme sa využiť peknú prírodu a prostredie okolo nás. Mnoho ľudí beháva len tak, ťažko tomu povedať tréning, skôr také prebehnutie sa. Aj ich chceme osloviť s myšlienkou, aby behávali s ďalšími nadšencami. Len tak, pre seba, bez cien a poplatkov. Táto myšlienka vznikla dávnejšie a prišli prvé lastovičky. Ich výsledky môžete vidieť na našej webovej stránke, ktorá má medzi bežcami veľmi dobré ohlasy,“ spomína na začiatky Miroslav Letko. K niekoľkým kamarátom postupne pribudli bežci z Beluše, Púchova či tí, ktorí sa presadzujú v slovenskej špičke, do ktorej patria. Tour de Považie vyskúšali napríklad Miro Sobek, Ľuboš Kováčik či Kamil Vyhnička.
Vlastná liga
Ako inšpirácia pomohol Považskobystričanom Lysa cup, ktorý sa beháva na Morave. „Keď to tam môže fungovať siedmu sezónu, prečo by sme niečo podobné nedokázali aj u nás,“ pýta sa nás i seba ďalší Letko, tentoraz starší Michal. Ten má na starosti stránku klubu. Na nej sa dozviete nielen zaujímavosti o lige, ktorú pripravujú, ale aj predchádzajúce výsledky tour či výsledky z iných podujatí. Ohlas je veľký na komentáre, fotografie, no najmä na videá. „Chceme vždy doplniť čerstvé údaje čo najskôr, a tak sa stáva, že máme na stránke informácie skôr ako usporiadateľ súťaže,“ hovorí Michal. Technické zabezpečenie a dostatok kamarátov treba nielen pri značení trate, ale aj pri fotografovaní či nakrúcaní materiálov. Podľa jeho slov zatiaľ bežcov nechodí veľa, no oni chcú túto disciplínu spropagovať čo najlepšie, aby sa zapojilo viac bežcov.
„Nejde iba o nás. Mnohí sa možno hanbia, ale takto, ak prídu, majú možnosť nielen konfrontácie s inými, ale aj možnosť vyskúšať si siahnuť na dno svojich síl, nájsť dobrú partiu, ktorá im môže pomôcť. Takto sa môžu iba zlepšovať,“ dodáva Michal.
Inšpirácia
Zabehať si, spropagovať pohyb... Na stránke sú však aj vlastné rebríčky, ktoré podľa Martina majú, resp. môžu pomôcť bežcom k inšpirácii. Chceme zverejňovať výsledky cez médiá. V ústrety sa snažia vyjsť každému. „Veľká konkurencia je v Dubnici, v Púchove. Výborní krosoví bežci, alebo tí, ktorí obľubujú behy mimo dráhu, sú však aj u nás. Máme kalendár, ktorý sme prispôsobili celoslovenskému a prispôsobili sme ho aj s traťami, ktoré vyhovujú viacerým typom bežcov. Postupne si získava naše tour popularitu a účasť prisľubujú aj pretekári z iných kútov Slovenska.
Preteky nemusia byť iba cez víkendy, ale aj cez týždeň. Prečo nás to napadlo? Mnohí trénujú cez týždeň. Keď si zrátate čas, ktorý behu venujú, zistíte, že takmer za tú istú dobu môžu absolvovať beh na pretekoch, akurát možno intenzívnejšie,“ konštatujú bratia.
Bez cien
„Začali sme, stojíme niekde na začiatku, a nechceme ísť cestou, ktorou idú inde. ?Ak zráta organizátor peniaze na vystúpenie rôznych umelcov a mnoho iných výdajov, zistí, že na odmeny či ceny mu zostalo menej ako rátal. Množstvo projektov skončilo na takejto zbytočnej pompéznosti a veľkosti. My máme pohár iba jeden – putovný. Naň sa vyryje meno víťaza. Je radosť vybehnúť na vrchol Manína, vypiť si spolu šampanské a podebatovať, len tak. Podobne je to po pretekoch na iných etapách, kde si dám na obed to, čo chcem ja, nie guláš, ktorý mi nechutí,“ konštatuje Miroslav.
