V prvý januárový deň roku 2009 sa uskutočnil jubilejný 40. ročník novoročného výstupu na Veľký Manín. Jeho hlavný organizátor, Klub slovenských turistov Sparta Považská Bystrica si tento rok pripomína 80. výročie organizovanej turistiky v meste pod Manínom. Jeden z najstarších účastníkov výstupu Považskobystričan Ján Bednár, ktorý sa práve pred 80 rokmi v novembri 1929 narodil, si na Maníne zaspomínal na časy, keď sa spolu s kamarátmi chodili na tieto miesta v zime lyžovať a v lete tu odpočívali na pokosenej lúke. Dnes by ste na Veľkom Maníne lúku nenašli. Nedávna veterná smršť síce preriedila starý les na jeho úbočí i širokom chrbte, z ktorého sem-tam vyčnievajú obnažené vápencové skaliská, ale výhľad z nich je dosť obmedzený. Pritom tento mohutný vrch vypínajúci sa do nadmorskej výšky 891 metrov dominuje strednému Považiu pri pohľade zo Strážova, malofatranského Kľaku a Martinských hôľ, ale i z hrebeňa Javorníkov či Bielych Karpát. Mnohí z tých, ktorí po silvestrovskej noci neváhali na Manín vystúpiť a symbolicky privítali nový rok v kruhu turistov, horolezcov, jaskyniarov i ostatných, ktorých láka a spája príroda, by preto uvítali, keby sa na ňom postavila rozhľadňa, umožňujúca najmä za pekného počasia kruhový výhľad na široké okolie Považskej Bystrice. Nebola by to nová myšlienka, veď s týmto zámerom prišli krátko po vzniku Klubu československých turistov členovia jeho považskobystrického odboru. Stojí zato prečítať si, čo sa o tom píše v 1. čísle časopisu Krásy Slovenska z roku 1931: "Dňa 26. októbra 1930 pri veľmi zlom počasí bol položený základný kameň na stavbu rozhľadne na Veľkom Maníne. Niekoľko nadšencov, členov KČST – odboru v Považskej Bystrici za podpory mnohých priaznivcov z ďalekého Považia, okolitých obcí a finančnej pomoci zámožných vrstiev, z popudu združenia štátnych úradníkov a učiteľov v Pov. Bystrici, ktorí okrem podnetu dali i prvú finančnú podporu vo výške 1703,60 Kčs, púšťa sa do tejto odvážnej a krásnej veci.
Rozhľadňa mala stáť na Maníne už na jar 1931, bohužiaľ, nestalo sa tak. Nevieme ani to, kde bol alebo je položený základný kameň rozhľadne a či sa zachovala jej pamätná listina. Priami účastníci tohto aktu už nežijú a viac o tomto neuskutočnenom zámere sa zrejme nedozvedel ani nebohý Gejza Runkovič, ktorý o ňom zaradil krátku informáciu do knižne nevydaného rukopisu monografie o Manínskej tiesňave. Aj tento známy milovník a propagátor krás a vzácností slovenskej prírody by sa však určite potešil, keby sa jeho nasledovníkom podarilo dosiahnuť cieľ prvých organizovaných turistov z nášho mesta. Tým skôr, že budúci rok uplynie 80 rokov od položenia základného kameňa stavby.
Dokázali by sme aj my spojiť naše sily a schopnosti s rovnakým cieľom a v roku 2010 postaviť na Veľkom Maníne rozhľadňu? BOHUSLAV KORTMAN
