Ivan Preťo: Máme požičaných veľa peňazí. Keď nám konečne vyplatia výplaty, musím všetko najprv posplácať a som opäť bez peňazí. Bez nich sme boli aj na Vianoce. Vedenie firmy nám vôbec nevysvetlilo, prečo nedostávame výplaty. Pritom musíme chodiť dennodenne do práce, kde sa nekúri, nemáme ani robotu. Celý deň sedíme v šatni.
Iveta Briestenská: Narobilo nám to veľa problémov. V bankách, keď neplatíme splátky, hneď dávajú pokuty. Ale z čoho ich platiť? Bývam, našťastie, so synom u rodičov, takže som v trochu lepšej situácii ako ostatní.
Anton Stredianský: Bez peňazí je to ťažké. Nemám ich od novembra. Keby som nemal nejakú korunu ušetrenú, neviem si predstaviť, ako by som žil. Bývam v byte, kde platím len nájom 6-tisíc korún. Je tu veľa ľudí, ktorí musia do práce dochádzať. Nikto sa nestará o to, či si majú z čoho kúpiť cestovný lístok.
Pritom už tri mesiace nerobíme. Keby aspoň povedali, že nemusíme chodiť do práce. Sľúbili nám výplaty 7. januára, potom 20. januára.
Miroslav Štefánik: Keď chcem peniaze, musím si požičať, pretože všetky úspory som už minul. Teraz čakám, kým prídu peniaze na účet, aby som mohol zaplatiť splátky. Som dlhoročný zamestnanec, ale takúto situáciu si nepamätám. Vždy sme peniaze dostali, aj keď v sklze. Sľubovali, že ich dostaneme, že sa výroba rozbehne, ale, bohužiaľ, zatiaľ sa nič nesplnilo. Sme v zime, bez peňazí, musíme chodiť do roboty. Musíme si zháňať peniaze, aby sme sa mohli dostať do roboty. Musím však povedať, že pracovať sa úplne neprestalo, sem-tam sa objaví zákazka, ale to je málo. Trvá to už niekoľko mesiacov, v podstate, ako prišiel nový majiteľ.
Nevieme, aká je vízia nášho predstavenstva, čo tým sleduje, prečo nás držia v takomto napätí. Vraj niektorí dostali peniaze, ďalší nie. Zrejme nás chcú rozoštvať, aby sme nič nepodnikali.
Dušan Šuba: Bez peňazí je to ťažké. Cíti to celá rodina. Jediný majiteľ stále tvrdí, že má pripravených investorov, banky, ale zatiaľ sa to nerozbehlo. Stratili sme zákazníkov, ich dôveru. To sa dá späť ťažko získať.
Žiaľ, výroba nebeží prakticky štyri mesiace a nikto nevie povedať, kedy a za akých podmienok sa opäť začne. Ľudia sú v neistote, nemajú za čo platiť nájomné. Ani sa nečudujem, že odchádzajú. Firma je možno na dne, ale aj odtiaľ sa dá odraziť. Záleží na majiteľovi, aby povedal rozhodné slovo, vlial finančný potenciál.
Jana Miklošová: Manžel je zamestnaný, takže všetko ťaháme z jeho platu. Ako odborári sme sa zlou situáciou začali zaoberať už v decembri. Predseda rokoval s vedením, v jednom kuse urgoval vyplatenie výplat. Medzi zamestnancov prišiel aj generálny riaditeľ, aj konateľ firmy. Obaja sľúbili, že budú mzdy vyplatené, dodávky energií obnovené. Doteraz sa nič nedeje. Nemáme ani peniaze, na dielni ani vodu, ani elektrinu, ani teplo.⋌ (VŽ)
