V kádri bez našich chlapcov
Andrej Meszároš a Roman Tománek z Považskej Bystrice sa môžu pýšiť tým, že si účasť na MS dokázali vychutnať. Bohužiaľ, v tomto roku sa do kádra nedostal pre nevyrovnané výkony Ivan Slávik. Dubničan Tomáš Tatar, ktorý hrá momentálne extraligu vo Zvolene, mal šťastia viac, a keďže sa mu do cesty nepostavili zdravotné problémy, mohol na MS štartovať. Medzi hráčmi to bol náš jediný zástupca, no v kádri sme mali ďalšie zastúpenie. Lekárom výparvy bol Považskobystričan Rajmund Szikora a, dlhoročný hráč Považskej Bystrice a masér extraligovej dvadsiatky, Púchovčan Rasťo Ladecký v úlohe maséra. Trošku inak, ako zo strany výsledkov, nám podujatie priblížil lekár Szikora.
Zasnežený Kitchener
„Po prílete do Toronta sme sa presunuli do asi hodinku cesty vzdialeného Kitcheneru. Privítalo nás dvestotisícové mestečko, ktoré bolo zaviate snehom. Tu sme nielen trénovali, ale odohrali aj prvý zápas s Českom, ktorý mohol napovedať, ako sa ladí forma družstva. Niektorí chlapci prišli s drobnými zraneniami ešte z ligy, niektorí nach-ladli cestou. Hoci sme zápas so susedmi prehrali, nikto nevešal hlavu, pretože to hlavné nás ešte len čakalo.
Mestečko nás prijalo dobre a na zápas prišlo veľa ľudí. O to prekvapenejší sme boli, keď sa v hľadisku objavilo veľa českých a ešte viac slovenských vlajok. Bolo to príjemné,“ tvrdí lekár výpravy.
Hamiltonský kotol
Druhý duel čakal mladých Slovákov v Hamiltone, do ktorého sa presunuli autobusom. Prehra 0:7 s Kanadou bola krutá, no viacerí si vyskúšali opäť užšie klziská, na ktorých sa hralo rýchlejšie a vydýchnuť sa dalo iba na striedačke. „Jeden z chlapcov dostal „strom“. Tieto zranenia sú veľmi nebezpečné a bolestivé. Našťastie, to bol posledný vážny úraz v Kanade. Tých ostatných bolo viac, no nám sa, našťastie, tie ťažké vyhli.
Nabité hľadisko vytvorilo fantastickú atmosféru, akú na Slovensku nezažijete. Hamiltonský kotol vrel pri každej peknej akcii. Diváci vďačne zatlieskali aj nám, a dá sa povedať, že boli objektívni. Po dueli vyprevádzal oboch aktérov potlesk, a my sme boli radi, že cestujeme konečne do Ottawy,“ opisuje úvod šampionátu Szikora. Výpravu čakala šesťstokilometrová cesta do dejiska MS.
Iné Vianoce
Cesta do Ottawy bola úmorná. „Boli sme radi, keď sme konečne vybalili všetky veci, a dostali sa k sľúbenej štedrovečernej tabuli. Rezne, kapor, šalát, aj keď iný, na aký sme zvyknutí, ale predsa. Snažili sme sa Vianoce aspoň chvíľku stráviť tak ako doma. Viacerí chlapci niečo podobné zažili na MS alebo rôznych turnajoch, takže nebolo to pre nich nič nové. Atmosféra bola uvoľnená, no generálny manažér slovenskej dvadsiatky Jozef Frühauf sa ju aj tak snažil urobiť ešte príjemnejšou. Spoločná modlitba akoby dala zabudnúť na prvého súpera. Boli Vianoce.“
