Ottawa čakala na nového šampióna, na ktorého sa pasovali najmä domáci.
Zázrační Slováci
„Prišiel duel s Amerikou, na ktorý sa tešila nielen celá Amerika, ale aj Kanada. Ako veční rivali, držali Kanaďania palce nám. Zastavovali nás na ulici, podávali nám ruky a blahoželali k postupu zo skupiny. Priali nám víťazstvo nad Amerikou a finále s ich mužstvom. Ani nevedeli, že si prajú infarktový záver šampionátu z našej strany,“ hodnotil situáciu pred záverom MS Szikora.
Amerika hore nohami
Kto videl zápas s jedným z favoritov, vie, ako dopadol. Snaha mladíkov z malého Slovenska priniesla nečakaný úspech a americký sen sa rozplynul. „Boli toho plné noviny, zápas viackrát opakovali. Komentátori nechápali a nevedeli stále pochopiť, ako sa to mohlo stať. Ale stalo sa! Ľudia nám blahoželali, akoby sme vyhrali titul. Bolo to zaujímavé, no nás čakali Švédi. Tí mali, na rozdiel od nás, viac voľna. Hoci si hráči siahli na dno síl, prehrali sme. To isté sa stalo v zápase s Rusmi, ktorí boli favoritom stretnutia.“
Standing ovation
„Po zápase s Ruskom o bronz nás čakalo prekvapenie. Hoci náš súper prehral duel s Kanadou v závere nešťastným gólom, zápas s snami nevypustil, a zaslúžene vyhral. Chlapci mali toho dosť, a za ich výkon si zaslúžia pochvalu. V Kanade si zlé meno Slováci rozhodne neurobili a mená Tatar či Janus zostanú v mysliach divákov ešte dlho. Kým sa Rusi fotili s medailami, naši hráči ďakovali zdvihnutými hokejkami divákom. Tí ich odmenili obrovským potleskom na otvorenej scéne. Niečo podobné chceli urobiť aj Rusi, no na ich víťazné kolo bol aplauz divákov omnoho slabší. Slovákom tlieskala vypredaná Civic aréna, ktorá bola svedkom ich vynikajú-cich výkonov. Brankár Janus sa dostal do All Stars a Tatar patril medzi najlepších strelcov. Skončili sme štvrtí na svete, a hoci bez medaily, ale so vztýčenou hlavou sme odlietali domov,“ končí svoje rozprávanie Rajmund Szikora.⋌ (MK)
