V rekordne krátkom čase, za polrok, bola postavená budova Sokolovne a v nej sa okrem športovej činnosti uskutočňovala kultúrnospoločenská činnosť. Už 5. apríla 1926 sa hralo prvé divadelné predstavenie Palackého trieda. Po ňom nasledovali ďalšie divadelné predstavenia (Oklamaní klamári, Čaj u pána senátora, Soľ nad zlato, atď.) až do rozbitia prvej Československej republiky. Posledným predstavením bola divadelná hra Pec. Režisérom divadla bol Štefan Černák. V roku 1928 bolo založené Bábkové divadlo. Bábkové divadlo zaniklo v roku 1938. Členovia Ilavského Sokola sa zúčastnili v rovnošatách privítania Československého prezidenta Eduarda Beneša a jeho manželky, ktorí navštívili Ilavu v roku 1934. Žiaci sa pod vedením cvičiteľa Jozefa Rausa v máji 1938 zúčastnili „Všesokolského sletu“ v Prahe. V Sokolovni sa premietalo taktiež prvé filmové predstavenie nemého filmu v Ilave. Bolo to v roku 1922 a film Atlanta sledovala vypredaná sála Sokolovne. Neskôr sa premietalo pravidelne každú stredu a nedeľu. Vzhľadom na to, že to bolo jediné kino na okolí, bolo takmer vždy vypredané a lístky sa zháňali len veľmi ťažko. V roku 1937 utrpel Ilavský Sokol veľkú stratu v podobe úmrtia mladého cvičiteľa Eduarda Tomanu. Menovaný opustil rady Sokola po krátkej chorobe vo veku 25 rokov. Táto smutná udalosť, akoby bola predzvesťou vyhlášky vlády Slovenskej republiky z 5. decembra 1938 na základe ktorej bola činnosť Sokola na Slovensku zakázaná. Z budovy Sokolovne sa zo dňa na deň stal dom Hlinkovej mládeže. Činnosť Sokola bola obnovená až po skončení II. svetovej vojny v roku 1945. Dňa 8. októbra 1945 bolo prevedené prinavrátenie majetku TJ Sokol Ilava. Aktivita členov za krátky čas priniesla svoje ovocie v podobe vybudovania nového kúpaliska, obnovenia činnosti divadelného súboru a bábkového divadla. Ilavskí bábkari pod vedením režisérky Gabrišovej obsadili hrou „ Bez tretieho“ v oblastnej súťaži tretie miesto. Režisérom divadelného súboru dospelých bol Ľudovít Zurian. Najväčšiu zásluhu na povojnovom rozvoji ilavského Sokola mal Ing. František Smrček, ktorý bol vedúcim staviteľom Vodnej elektrárne v Ilave. Vďaka jeho aktivite sa vybudovalo nové kúpalisko, tenisový kurt a postavila sa nová tribúna na futbalovom ihrisku v Ilave. Najmä ilavské kúpalisko bolo známe v celom Ilavskom regióne. Sám bol aktívnym tenistom a cvičiteľom spartakiádnych skladieb. Jeho aktivitu zastavilo až nečakané úmrtie 11. novembra 1959. V jeho krokoch pokračovali traja synovia Ľubomír, Miroslav a Zbyňek. V povojnovom období združovala TJ Sokol Ilava tieto oddiely, alebo ako sa vtedy nazývali krúžky cyklistický, ľahkoatletický, vzpieračský, turistický, volejbalový, stolnotenisový, lyžiarsky, basketbalový, hokejový a tenisový krúžok. Krúžky sa neskôr premenovali na oddiely. Medzi najúspešnejších a najvšestrannejších reprezentantov Sokola a zároveň ilavského športu patril Peter Mišík. Okrem futbalu sa venoval ľadovému hokeju, stolnému tenisu a tenisu. Tenisu sa venuje dodnes. Nemožno zabudnúť na krúžok gymnastiky, ktorý bol zameraný hlavne na nácvik a cvičenie spartakiádnych skladieb a skladieb, ktoré sa cvičili pri rôznych výročiach ako i kultúrnych a spoločenských udalostiach. Činnosť TJ Sokol Ilava bola dva- krát zakázaná. V roku 1938 zákaz trval 7 rokov a v roku 1975 takmer 15 rokov. Idea Sokola vyhlásená Dr. Miroslavom Tyršom v roku 1862 „Len neúnavná činnosť nás spasí, len opravdivá práca nás uchráni a zveľadí“ pretrvala dodnes. ⋌
⋌(OM)
