a pretrhol.
Pochybenie lekára
Annine tehotenstvo bolo v poriadku, a zdalo sa, že všetko, vrátane pôrodu, pôjde hladko. „Bábätko sa nám narodilo 19. júla 2007. Bol to vytúžený syn. Všetko sa začalo v poriadku, no postupne sa to akosi zamotalo. Pôrod nebol plynulý ani podľa správy orgánu, ktorý vedie vyšetrovanie. Podľa jeho správy lekár pochybil,“ spomína Anna. Podľa jej slov začala rodiť klasicky, no lekár prišiel neskoro na to, že plod budúcej mamičky nedýcha, a bude musieť ísť von cisárskym rezom. „Asi štyridsať minút nedýchal, to bol ešte vo mne, ďalšiu polhodinku ho oživovali. Vzali ho do Trenčína, kde bol v inkubátore, v umelom spánku. Asi po troch týždňoch, keď som sa doliečila ja, som šla za ním,“ dodáva Anna.
Kto povie pravdu?
Rodičia prišli za malým Patrikom v eufórii, že pôrod vôbec prežil. „Boli sme šťastní, že to takto dopadlo. Netušili sme ešte, aké následky to prinesie. Začali sme chodiť po rôznych vyšetreniach, no nikto nám nechcel nič povedať, akoby sa lekári báli ako prví povedať, čo mu vlastne je. Po štyroch mesiacoch sme sa dozvedeli, že má detskú mozgová obrnu, spastickú kvadruparéza, epilepsiu. Ako nám povedal neurológ, mohol zostať pokrivkávať na nožičku, ale aj zostať celý život ležať. Bohužiaľ, pre nás sa potvrdil druhý variant,“ opisuje situáciu matka. Hovorí pomaly a ťažko, akoby hľadala slová, ktoré by mohla povedať, no zároveň, aby nimi svojmu synovi neublížila. Dnes už vie, že ublížiť sa dá aj slovom. „Prihlásili sme sa na liečebné pobyty do Dunajskej Lužnej. Verila som, že by nám mohli pomôcť, a vždy som sa na ne tešila. Po dvoch, či troch som však tušila, že Patrikov stav je natoľko vážny, že samotná „vojtovka" nie je dostačujúca. (Typ liečby podľa mena autora - Vojtu). Stále sa však snažíme a nevzdávame sa!“
Návšteva strieda návštevu
Pokiaľ sa iné deti hrajú, navštevuje Patrik s rodičmi lekárov. Je ich veľa. Okrem spomínaných Kramárov, kde chodí na akupunktúru, musí chodiť na kontroly a vyšetrenia k neurológovi, kardiológovi, logopédovi. Ani to však ešte nie je všetko. Keďže choroba zasiahla aj očká a žalúdok, musia Hudecovci chodiť k očnému, ktorý predpísal chlapcovi okouliare, a taktiež na gastroentrológiu. Žalúdok neudržal stravu, a tú Patrik viackrát denne vyvrátil. Našťastie, sa jeho zdravotný stav aspoň v tomto smeru trošku zlepšil.
Utužený vzťah
Ťažkosti a nástrahy, ktoré život prináša, vedia s ľuďmi a ich citmi či vzťahmi neraz poriadne zamávať. Dokázal sa podpísať Patrikov zdravotný stav pod vzťah Anny a Róberta negatívne? „Musím povedať, že synova choroba nás ešte viac zomkla. Róbert je ešte viac pozorný. Veľmi nás ľúbi, a nenechá si ujsť prehliadky či cvičenia. Neraz si vymenil zmenu, len aby bol s nami. Málokrát sa stalo, že ideme s iným členom rodiny. Človek sa pre danú vec musí zmobilizovať, veď to robí pre svoje dieťa! Spoločne ho učíme plávať, pretáčať sa, cvičiť „Vojtovkou“, chodievame na vyšetrenia či akupunktúru do Bratislavy,“ tvrdí Anna. Ako hovorí, vyskúšali asi všetko. „Rôzne homeopatiká, lieky, a aj tie „zázračné“, ktoré sme našli na internete.
Nádej
Svetielko nádeje bliklo rodine v diaľke po jednej z reportáží v komerčnej televízii. „Pani bola s deťmi, ktoré majú svalovú dystrofiu v Kyjeve. „Experimentálna liečba, ktorú ponúkajú, ešte nie je ukončená. Bohužiaľ, nie je zatiaľ povolená. Ide o prenos kmeňových buniek, čo nie je na Slovensku dovolené. Ak chcete, aby na dieťa začala liečba pôsobiť, musí „vybrať“ všetky injekcie, čiže štyri až šesť kusov. Pýtate sa na cenu? Je to približne štyristo tisíc korún za kus v starej mene, teda za celú liečbu dva milióny korún,“ sumarizuje množstvo potrebných finančných prostriedkov na liečbu Patrikova mama. Ako sama povedala, ľudia ju prekvapili viac milo. „V bývalom zamestnaní, a aj u manžela, urobili zbierku. Ľudia mi volajú, a pýtajú sa, či je to pravda. Chceli by prispieť formou dvoch percent z daní, za čo sa im chceme poďakovať. Poza chrbát sa dozvie človek aj záporné reakcie a ohováranie je, samozrejme, aj tu.
Vo svojom
Rodina sa v týchto dňoch sťahuje do dvojizbového bytu v práve skolaudovanej bytovky. Veľmi by si želela, aby im nové prostredie prinieslo niečo nové aj v Patrikovej chorobe.
„Je to radosť, aj starosť. Tieto deti majú svoj svet, nevnímajú okolie. Patrik je však iný. Začína hovoriť, pozrie sa na mňa, usmeje sa, reaguje na svet okolo... Bojím sa však, že jeho mentálny stav bude brzdený stavom fyzickým. Nedá si prst do úst, nepocumle si ho... Na Slovensku a inde sa cvičí iba Vojtova a podobné metódy, iná možnosť nie je. Chceme ísť ďalej a vyskúšať v túžbe po nemožnom aj liečbu v Kyjeve. Viem, že je kríza, a každý má svoje problémy. Verím však, že dobrí ľudia nám pomôžu!“ dodáva Anna.
Ak chcete pomôcť Patrikovi aj vy, môžete prispieť na číslo účtu: 0364062288/0900.
⋌MILAN KOVÁČIK
