Zberateľ František Jánošík tvrdí: „Veci nestarnú, iba sa stávajú cennejšími“

l POJEM STAROŽITNOSTI sa v dnešnej uponáhľanej dobe skloňuje čoraz menej. V popredí sú počítače, mobiné telefóny, notebooky... Pribúda predajní typu „ľudovkár“, čoraz viac sa obklopujeme predmetmi krátkej životnosti, ktoré sme zamenili za skutočné diela.

Nájdu sa však medzi nami ľudia, ktorí v nezabudnuteľných dielach predkov nachádzajú srdce i dušu. Ľudia, pre ktorých sú starožitnosti vášňou, koníčkom i profesionálnou prácou. Jedným z nich je aj František Jánošík.
Kedy ste sa začali aktívne venovať starožitnostiam a čo vás k tomu priviedlo?
- Ako tridsaťpäťročný som sa začal venovať numizmatike. Mojou prvou mincou bola pätdesiatkoruna s vyobrazením Tisa. Získať ju vtedy nebolo ťažké, veď razených bolo 9 miliónov kusov. Neskôr sa k tomu pridružili medaily a iné vyznamenania. No a popritom som postupne prenikol aj k starožitnostiam. Tieto predmety s historickým srdcom mi učarili natoľko, že život bez nich by som si nevedel predstaviť. Každý predmet, ktorý získam, má svoju históriu a je spojený s určitým zážitkom. Skrátka nič z toho sa nezabúda.
Venujete sa šperkom, obrazom, keramike, porcelánu, nábytku či zberateľským kuriozitám. Čo z toho vám je najmilšie?
- Ku všetkým predmetom mám osobitý vzťah. No ak by som mal zostaviť poradie, na prvom mieste by boli obrazy, na druhom porcelán, a potom všetko ostatné. V zbierke mám o-krem vzácnych obrazov i unikátne kúsky pravého čínskeho porcelánu, ktorý je veľkou vzácnosťou, pretože zberateľom sa častejšie než pravý čínsky porcelán dostávajú do rúk rôzne falzifikáty. V Európe má porcelán kratšiu históriu. Nemecká fabrika Meissen začala s jeho výrobou až koncom osemnásteho storočia, no zachované kusy sa dedia v rodinách z pokolenia na pokolenie. Bohužiaľ, stáva sa, že v časoch krízy sú niektoré rodiny nútené cennosti popredať a často i pod cenu.
Čím sa napríklad líšia jednotlivé druhy porcelánu?
- Farbami, tvarmi, spracovaním, povrchovou úpravou. Meissen napríklad značkoval tzv. podglazúrnou modrou, ktorá bola a je najmä pre falzifikátorov nenapodobiteľná.
Akým spôsobom sa dozvedajú zberatelia o starožitnostiach?
- Navštevujú burzy, čítajú inzeráty, vymieňajú si medzi sebou informácie. Niekedy stačí aj zapáliť ľudí okolo seba a nestačili by ste sa čudovať, aké kúsky vám potom prejdú rukami. Častejšie však ide o falzifikáty, ktoré niekedy nie je možné voľným okom ani rozoznať. Musia byť ohodnotené znalcom. Naučiť sa rozoznať originál od falzifikátu si vyžaduje dlhé roky práce, omylov a skúmania. A aj tak nemáte zaručené, že nedôjde k omylu. Je to jedna veľká lotéria.
Aký typ ľudí sa venuje zberateľstvu starožitností?
- Nedá sa to presne špecifikovať. Sú ľudia, ktorí to robia s láskou a zanietenosťou. Potešia sa aj drobnej maličkosti, ale pre mnohých sú starožitnosti investičnou záležitosťou. V časoch krízy sa niektoré rodiny alebo aj priamo zberatelia zbavujú vzácnych kúskov, ktoré by za iných okolností ležali v ich zbierkach.
Vo vašej zbierke je taktiež nábytok z dielne starých majstrov. Koľko rokov musí mať, aby bol zaradený medzi starožitnosti?
- Vo všeobecnosti sa za starožitnosť považuje predmet od 100 rokov nahor, nie je to však pravidlom. V zbierke mám viacero kusov nábytku, ktoré, aj keď rozdeľujú storočia, spája ich dokonalosť a prestížnosť spracovania. Na každej takejto vecičke je nádherné to, že je originál. Pri výrobe nábytku sa napríklad nepoužívali lepidlá ani klince. Hrúbka dýhy bola päť až šesť milimetrov, čo je v dnešných časoch už takmer nemožné. Proste viac sa dbalo na kvalitu než na kvantitu. Pri nábytkoch dochádza najčastejšie k falšovaniu. Bežný človek má problém rozoznať originál od kópie.
Spomenuli ste, že k obrazom máte vytvorené puto. Svedčia o tom i výstavy, ktoré poriadate v priestoroch Elektra v Púchove. Koho obrazy budú návštevníci obdivovať v naj-bližších týždňoch?
- Momentálne je nainštalovaná výstava obrazov z dielne Stanislava Tonku a Viktora Motusa. Výtvarník Tonka je univerzálny maliar, ktorý ovláda všetky techniky. Motús sa špecializuje iba na akvarely. Výstavy v Púchove budú pravidelne, každé dva mesiace obmieňané. Momentálne sme v rokovaní s akademickým maliarom Milanom Laluhom, ktorý žije v Bratislave, ale jeho rodiskom sú Turany. V máji plánujeme výstavu obrazov akademického maliara Hološku, ktorý je uznávaný v celom svete. Chystá sa taktiež burza starožitností na parkovisku pred Tescom. Veríme, že koncentrácia ľudí, naladených na umeleckú nôtu, sa v našom regióne podstatne zvýši.
Chatári a chalupári sa radi obklopujú vecičkami, ktoré slúžili v minulosti určitému účelu. Korytá, chomúty, kolesá z vozov, jarmá... O tieto predmety sa zaujímajú rovnako mladí ľudia, ako i ľudia v strednom veku.
- Je všeobecne dané, že mladí ľudia nejavia záujem o predmety z minulosti. Akonáhle však prídu do „chalupárskeho“ veku, radi sa obklopia skutočnými vecami. Hovorí sa tomu dozrievanie alebo únava z lacných a nekvalitných vecí. Sám niekedy prinesiem celé koryto vecí a premýšľam nad tým, čomu alebo komu slúžili. Skúmam, radím sa, pozerám dokumenty a z útržkov informácií skladám celok. Niekto lúšti vo voľnom čase krížovky a ja hľadám odpovede. Starožitnosti a originálne zhotovené veci ma vnútorne obohacujú. Nútia ma študovať dejiny a učiť sa na vlastných chybách.

⋌DANA VALACHOVÁ