Ako by ste stručne vyšpecifikovali politickú situáciu pred týmito prezidentskými voľbami?
- Stručné hodnotenie Slovenska je asi nemožné, vo všeobecnosti možno povedať, že občania sa zmenili na ľudí, to znamená, že demonštrujú nepotrebu politických práv. Dôvodom je vysoká a trvalá formálnosť demokracie, ktorá sa už dávno premenila na partokraciu, čiže vládu politických strán, ktoré sa zmocnili parlamentu, vlády, aj ústavného súdu, a tade si presadzujú svoje dosť utajené zámery (nie stranícke programy). Ekonomika funguje ako zvyčajne – málo efektívne, pričom existuje nová výhovorka – kríza. Za ňu možno schovať čokoľvek.
Podľa čoho by sa mali občania orientovať pri voľbe kandidátov a je sa vôbec podľa čoho orientovať?
- Najprv by mal niekto vysvetliť zmysel prezidentského úradu. On je svojou podstatou zbytočný. Navyše sa Slovenská republika vzdala väčšiny suverenity, ktorá prešla na Európsku úniu, takže prezident je vlastne regionálnym politikom nového typu. Aj toto cítia občania. Žiadny z doteraj-ších prezidentov sa nesnažil vytvoriť základný obraz prezidenta nášho štátu, z čoho vyplýva, že každá voľba má úplne nelogickú podstatu, v krajnom prípade ide o akceptovanie straníckych odporučení. Občania Francúzska či USA presne vedia, čo je zmyslom prezidenta. Podľa toho dosadzujú do všeobecného obrazu vlastné požiadavky, predstavy, aj postoje. V Rakúsku očakávajú, že nejaká hlava bude, no táto sa nebude veľmi pliesť do politiky (ani nemôže), takže sa riadia straníckymi odporúčaniami. Je to trápna hra na funkcie pre „našu stranu“.
V jednom zo svojich hodnotení politickej situácie na Slovensku ste uviedli, že ľudí hry politikov veľmi nezaujímajú, lebo nečakajú od politiky nič dobré s tým, že ide o jeden z prejavov krízy systému, čo však politici využívajú. Keďže verejnosť proti politikom masovo nevystupuje, môžu si v podstate robiť čo chcú, vrátane niektorých nekultúrnych a neetických krokov. V akom smere môže práve tu pôsobiť na politiku prezident?
- Prezident by mohol zohrávať viacero pozitívnych úloh, no žiadnemu sa do toho nechce. V prvom rade by mal byť tlmočníkom verejnosti, ktorá si ho zvolila (aspoň si to myslí). V druhom rade by mal komentovať morálnosť politiky a politikov. To je zložité, pretože by si vytvoril veľký zástup nepriateľov medzi mocnými. V treťom rade by bolo dobré, keby vytvoril nejaký nestranícky obraz budúcnosti, v zmysle humánnej, národnej či štátnej komunity. Na to zase treba odborný základ.
Viacerí ľudia, ktorých sme oslovili v ankete, či pôjdu voliť, sa vyjadrili, buď že sa nevyjadria, alebo že nepôjdu, lebo aj tak nič neovplyvnia. Chceli, aby sme im dali pokoj a do novín nič nepísali. Boli apatickí. Ako to vnímate vy - politológ?
- Dôvod reakcie ľudí som už spomenul. Strany sa zmocnili štátu a už ho nepustia z rúk. Samozrejme, že vládnuce sú spokojné, nevládnuce zase naštvané. Čakajú na príležitosť k výmene mocenských postov, k tomu potrebujú voličov, a to je všetko. Takýto parazitický spôsob nazerania na politiku a občanov zvrchu ľudia cítia. Preto sú naštvaní, no nič s týmto stavom nerobia.
Ako vnímate kampaň na prezidentské voľby a pomocnú „barličku“ v podobe známych tvárí, ktoré sa objavujú na plagátoch niektorých kandidátov?
- Kampaň je bez nápadov, napokon ľudia, ktorí sa jej „aktívne“ zúčastňujú, ani nič viac nevedia. Kandidáti jasne demonštrujú nepotrebu prezidentského úradu, pričom vedia, že aj tak niekoho treba zvoliť – prečo nie práve mňa? Nič nesľubujú najmä z toho dôvodu, že aj tak nič nebudú chcieť plniť. Dostali sme sa do všeobecného závozu s demokraciou a jednoducho prežívame dni, napríklad aj volebné prezidentské dni.⋌ (BERKO)
