l HERCI BOLI MOTIVOVANÍ obnovením divadelnej kultúry, ktorá sa v ich obci skončila pred dvanástimi rokmi. Podľa nich bola veľká škoda, že ľudová kultúra čím ďalej, tým viac, upadala. Amatérskych hercov, ktorí divadelný súbor založili pred rokom, spája spoločná láska k divadlu.
Môže za to Zuzka
Obec mala odjakživa divadelnú tradíciu. Pred dvanástimi rokmi sa však úplne prestalo hrať. Zakladateľka dnes existujúcich ochotníkov Emília Vondrová opisuje vznik takto: „Moja dcéra Zuzana sa prihlásila na herectvo, no neprijali ju. Bola veľmi sklamaná, no myšlienky na divadelníctvo sa nevzdala,“ hovorí pani Emília. Tak vznikol nápad, založiť ochotnícky divadelný súbor Lúky. Úspešne sa im to podarilo a dnes majú sedem členov.
Herci a herečky
Najstarším členom je František Madala. Je to bývalý herec, ktorý účinkoval v divadle starom, keď ešte fungovalo. V súčasnosti je na dôchodku a svoje jedinečné herecké skúsenosti odovzdáva novým členom. Zakladateľka Emília Vondrová je magistra v lekárni, ktorú vlastní. Jej dcéra Zuzana študuje v Bratislave na vysokej škole sociálnu prácu. Mária Rouyerová je učiteľkou slovenského jazyka, Ján Behro je zamestnancom železníc, Ľuboš Jurovatý je študentom vysokej školy v Žiline a Františka Tarabová pracuje v Matadore.
Skúšky v „kulturáku“
„Začiatky boli dosť ťažké, bolo treba zosúladiť všetkých členov na nácvik. Keďže každý chodí buď do zamestnania, alebo študuje, hľadali sme spoločné termíny, aby sme sa vždy všetci stretli,“ hovorí o začiatkoch Emília Vondrová. Stávalo sa občas, že niekto pri nácviku chýbal. Raz nebolo, sluhu, potom nejakej dievčiny či tetky. Niektorých nových záujemcov odradila náročnosť textov, prišli na skúšku jeden – dvakrát a viac nie. Dnes sa už zosúladili a stretávajú sa raz do týždňa v kultúrnom dome, ktorý im poskytla obec. Pani Emília si nevie kolektív vynachváliť. „Všetci sú zodpovední, nadšení, dochvíľni a divadlo ich veľmi baví,“ nešetrí slová chvály.
Divadelné hry
V súčasnosti chodia na predstavenia s veselohrou Ženský zákon, pripravujú nácvik Kuba. „Každú nedeľu hráme po okolitých obciach jedno predstavenie, na ktoré je vstupné väčšinou dobrovoľné,“ hovorí pani Emília. Premiéru mali v novembri minulého roka, keď prišlo tristopäťdesiat ľudí. Záujem ich povzbudil. V ďalších obciach, či už púchovského alebo považskobystrického okresu, mali vždy obrovský úspech. Sály sú všade plné a v obecenstve sú starí ľudia, mládež, ba aj malé deti.
Kostými, kulisy a hudba
„Každé predstavenie hráme v krojoch, ktoré sme zozbierali od obyvateľov,“ hovorí Emília Vondrová. Porobili na nich menšie úpravy, niečo sa podošívalo a opravilo. Niektoré kulisy sa zachovali z predchádzajúceho fungovania divadla, iné dorobili. Súčasťou každého predstavenia je folklórna skupina Javorník, ktorá aj po skončení hrá pre divákov a účinkujúci sa s nimi rozprávajú.
Vystúpenie „naživo“
Predstavenie na javisku je úplne iné ako pred kamerami. Tam sa nedá opakovať text a vrátiť sa. Ak sa už niečo povie a nie je to presne podľa scenára, začne sa improvizovať. „Veľakrát si divák ani nevšimne, že herec zmenil text,“ hovorí Emília Vondrová. „Na javisku sú aj veselé chvíle, keď sa musíme tváriť pri hádke vážne a obecenstvo sa smeje,“ hovorí s úsmevom pani Emília. Podľa nej je dosť ťažké postaviť sa pred diváka, ktorý sa smeje a herec musí vysloviť vážnu vetu a tváriť sa, že je nahnevaný.
Doprava na vystúpenie
Keďže si divadelníci na výstupenie vozia aj svoje kulisy, je pre nich najväčším problémom prepraviť sa na miesto. Vozia dvere, truhlice, kolovrát, stolčeky, lavicu, pec, steny, a iné, na čo potrebujú menšiu dodávku. Vlastné auto nemajú, preto musia využívať služby dopravcov.
Prehliadky a súťaže
Divadelníci sa predstavili s hrou v Žiline. „Prihlásili sme sa na prehliadku divadelných súborov do Palárikovej Rakovej, kde by sme chceli reprezentovať náš región. Čaká nás prehliadka v Trebišove a zároveň súťaž,“ hovorí Emília Vondrová. Už teraz sa obáva, aký spôsob dopravy zvolia, keď je to tak ďaleko.
⋌ MARCELA FILOVÁ