DOHŇANY. Deti sa stretli o šiestej hodine podvečer, riadne nabalené a vystrojené plážovými podložkami, spacími vakmi, dekami i vankúšikmi. Dozerala na ne knihovníčka Katka Miškárová spolu so štyrmi dobrovoľníčkami. Maskotom stretnutia bol jej malý psík, ktorý strávil pri deťoch noc.
Priestory v knižnici boli malé, preto starosta Milan Panáček dovolil využiť priestory vo vedľajšej budove, kde deti strávili príjemnú a veselú rozprávkovú noc.
Tešili sa hlavne na noc
Večer bol odmenený diplomom za vlastnú tvorbu malý spisovateľ David Kováč. Má osem rokov, je z Dohnian a píše rozprávky. Priniesol do knižnice svoju prvú knižku, z ktorej si deti prečítali dve rozprávky.
Trinásťročná Daniela Rišková z Dohnian sa tešila na stretnutie hlavne pre rozprávkovú noc, ktorú mali zažiť v knižnici. „Páčia sa mi aj rozprávky, rada ich čítam, no skôr ma zaujímajú dievčenské romány,“ prezradila Danka. „Čakajú nás tu hry a súťaže, ale ráno skoro vstávame, preto nebudeme dlho hore,“ povedala. Jej kamarátka Karin Körmendyová z Púchova sa tešila na noc. „Aj pre rozprávky, ale určite bude zábava,“ povedala. Siedmačky boli tento rok na lyžiarskom výcviku, preto nebude prvýkrát, čo nebudú nocovať doma.
Prvák Oliver Klinovský oslávil svoje siedme narodeniny práve v sobotu. Prišiel s kamarátmi a patril medzi najmenších. „V noci budeme hľadať poklad,“ tešil sa Oliver.
Program pre spáčov
Večer začal prehliadkou pamätnej miestnosti, deti sa oboznámili s programom noci, rozdali im „preukazy spáčov“ a preukazy na odmeny. Po krátkom úvode ich teta knihovníčka oboznámila so životom a tvorbou Hansa Christiana Andersena, Pavla Dobšinského a Ondreja Sekoru. Prečítali si rozprávku „Malá morská panna“, pričom sa do čítania zapojil každý „spáč“. Knihu si priateľsky podávali z rúk do rúk. „Po krátkom čítaní sa unavili, a tak sme si urobili prestávku. Vonku na dvore sme sa zahrali spoločné hry, kde nabrali nové sily a pustili sa s chuťou do ďalšej práce. Pre deti sme mali pripravené súťaže s tematikou o knihách, osemsmerovky a tvorili aj príbehy na danú tematiku,“ povedala Katka Miškárová.
Po večeri v miestnej knižnici „chatovali“ s rovesníkmi v ostatných knižniciach. O desiatej hodine večer mali deti tvorivé dielne. Každý dostal svoje biele tričko a mohol si ho ozdobiť a upraviť podľa svojej fantázie. Práca im išla od ruky, čas utekal a blížila sa polnoc rozprávkového spania.
Polnočné prekvapenie
O polnoci ich čakalo veľké pre-kvapenie. Pátranie po poklade, ktorý mohli získať, ak vyriešia zadané úlohy. Bola to fajn zábava. Všetky obálky knihovníčka ukryla vonku alebo v knižnici a museli ich hľadať v noci a v tme. Mali čo robiť, aby to zvládli, ale podarilo sa a všetci našli svoj poklad ukrytý v obálke šťastia. Ani sa nenazdali a bola jedna hodina po polnoci. Na rad prišiel spánok.
„Naše deti si začali rozprávať príbehy a vymýšľať rôzne strašidelné veci, a tak sa rozbúrila strašidelná noc. Ešte dobrú hodinu sme potom vymýšľali a tvorili jeden príbeh za druhým. Podarilo sa nám ich uspať až okolo druhej hodiny,“ hovorí teta Katka. Ráno tety odmenili deti za prácu a ich tvorivosť. Po príchode rodičov sa rozprávková noc skončila. Bolo im veľmi dobre a mnohí by neváhali zostať aj do nedeľňajšieho rána. Možno nabudúce...
⋌MARCELA FILOVÁ