ň.
Mária Vydrová
Ocenenie za dlhoročnú pedagogicko-výchovnú prácu, metodickú a publicistickú činnosť v oblasti predmetu chémia získala Mária Vydrová.
„Asi som mala v živote dvakrát šťastie. Po prvé, keď som si uvedomila, čo môžem svetu okolo seba dať a druhýkrát vtedy, keď som zistila, že svet to odo mňa berie,“ zamýšľa sa Vydrová. „Dostala som sa do etapy, keď, obrazne povedané, začínam zbierať plody práce. Uvedomujem si ubiehajúci čas. Asi sa blížim k obdobiu, keď začínam zbierať ocenenia za celoživotné dielo,“ dodáva s úsmevom.
V školstve začala pracovať po skončení vysokej školy. V roku 1982 nastúpila do Gymnázia v Považskej Bystrici, kde je doteraz. Od roku 1991 robila zástupkyňu a v roku 2004 nahradila odchádzajúcu riaditeľku. Počas pôsobenia publikovala odborné články a je spoluautorkou učebnice chémie pre kvartu osemročných gymnázií a budúcej učebnice pre prvý ročník gymnázia.
Relaxuje tancom
Mária Vydrová sa päť rokov venuje orientálnemu tancu. Výborne si pri ňom oddýchne a so ženami, s ktorými tancuje, sú výborná partia. Chodia spolu na dovolenky, kde tancujú, oddychujú a relaxujú. Čisto ženské zoskupenie má vždy spoločnú tému.
Doma na ňu čaká perzský kocúrik Maťo. „Maťo je darček k meninám. Má rád, keď ho hladkám, stále sa motá okolo mňa,“ hovorí o svojom miláčikovi.
Vo chvíľach voľna rada pečie. Rada by niekedy priniesla koláče do školy kolegom, ale od soboty do pondelka je podľa nej dlhý čas a často nezostanú. „Ale susedom sa občas ujde,“ dodáva.
„Moja srdcová záležitosť je Banská Štiavnica. Narodila som sa tam a mám tam mamu, bývalých spolužiakov a kamarátky.“
V okolí mesta je niekoľko jazier, ktoré sú ideálne na oddych a plávanie. Má rada vysokohorskú turistiku, pochodila Tatry. „Deväťhodinová túra Priečnym sedlom mi dala poriadne zabrať,“ hovorí.
V práci s mládežou našla zmysel
„Či chcem alebo nie, práca s mládežou na mňa pôsobí. Do určitej miery sa nechávam inšpirovať. Dobíjajú mi energiu,“ hovorí Mária Vydrová. Voči žiakom je tolerantná, má s nimi vytvorený vzťah. Vie, že ju nemôžu mať všetci radi, ale má radosť, keď sa na ňu obrátia študenti so svojimi problémami. Vtedy si uvedomí, že je pre nich viac ako pedagóg.
Pavol Jaseň
„Okrem mňa sa na udeľovaní cien zúčastnili aj žiaci našej školy, a to svojimi prácami. Vstupnú halu v Trenčianskych Tepliciach zdobila výstava umeleckého skla,“ spomenul Pavol Jaseň svojich žiakov. Ocenenie dostal za celoživotnú prácu v odbornom vzdelávaní a za rozvoj sklárskeho umenia.
Pavol Jaseň riadi školu šesť rokov. V roku 1971 začal pracovať v Dubnici nad Váhom v ZVS ako vedúci vzdelávania. Nezabudnuteľné spomienky má na trojročné pôsobenie v Sýrii, kde bol riaditeľ školy a miestnych študentov vyučoval psychológiu. „Prvý rok sme mali tlmočníkov, no zároveň sme boli nútení sa jazyk naučiť,“ hovorí. Po návrate sa stal riaditeľom elektrotechnického učilišťa v Dubnici nad Váhom. V roku 1995 odišiel z postu riaditeľa školy na školskú správu, kde robil námestníka riaditeľa pre pedagogiku, o rok neskôr robil riaditeľa vedúceho odboru školstva v Ilave až do roku 2003. Po výberom konaní sa stal riaditeľom strednej odbornej školy sklárskej.
Pán riaditeľ doma
„S manželkou máme troch dospelých synov. Každý z nich má partnerku, tak sme zostali doma sami dvaja,“ prezrádza čo-to zo súkromia. Radosť mu robia dvaja vnuci. „Máme v rodine samých chlapcov, manželka by si veľmi priala vnučku,“ hovorí s úsmevom.
Minulý rok s manželkou oslávili štyridsiate výročie sobáša. Má v nej veľkú oporu. Počas výchovy troch detí študoval, a tak veľká časť starostlivosti bola na nej. „Občas doma rozoberáme pracovné záležitosti, pretože keď mám nejaké problémy, hneď si to na mne všimne,“ pokračuje.
„Cez víkend, pokiaľ sa dá, sa venujem práci v záhrade, rád si pozriem správy. Priznám sa, nemám rád jednoduché seriály v televízii, preto volím radšej spravodajstvo,“ dodal. Podporuje syna Marcela, ktorý je vrcholový športovec, reprezentant Slovenska v kulturistike. ⋌(MF)
