Pani Jana si nevedela so svojou dcérou pomôcť. Jej ratolesť začala z ničoho nič vynechávať školu. Keď sa o tom matka dozvedela, začala podnikať rôzne kroky. Nepomáhalo. Hoci ju do školy zaviedla osobne, onedlho zazvonil telefón a triedna učiteľka je povedala, že dcéra nie je v škole. Napokon sa rozhodla vyhľadať pomoc detského psychológa. Postupne prišli na príčiny dcérinho záškoláctva a dnes je z nej už vyrovnaná slečna.
Nie všetky prípady však majú takýto koniec. Niekedy rodičia so školou nespolupracujú, vôbec ich netrápi, že ich dieťa do školy nechodí. Vtedy prichádzajú na rad prísnejšie sankcie, ktoré môžu skončiť aj trestným stíhaním.
Musel ísť na liečenie
Kristián začal vymeškávať vyučovanie keď mal desať rokov. Mal iba matku, ktorá tvrdila, že ju chlapec neposlúcha a nerešpektuje. Spočiatku podstúpil psychologické vyšetrenia aj konzultácie, čo však nepomohlo. Keďže si matka s jeho záškoláctvom stále nevedela poradiť, súhlasila s dobrovoľným diagnostickým pobytom, kde sa mu podrobnejšie venovali. Práve tam sa potvrdila rozvíjajúca sa duševná porucha, na základe ktorej mu na odporučenie odborného lekára absenciu spätne ospravedlnili. Kristián absolvoval liečbu v psychiatrickej nemocnici.
Rodičia sú trestne stíhaní
Vlado má šestnásť rokov, dvoch súrodencov a obidvoch rodičov zamestnaných. Už na základnej škole sa veľmi zle učil a mal neospravedlnené hodiny. Na strednej škole, na ktorú nastúpil, stihol vymeškať počas prvého polroka 65 hodín. Rodičia síce vždy prisľúbili, že budú na neho dozerať, no nestalo sa tak. Preto úrad najskôr pristúpili k ustanoveniu osobitného príjemcu na prídavky na dieťa. No i tak sa Vladova neospravedlnená absencia opakovala. Rodičia postupne prestali reagovať na predvolania i výzvy, vôbec nespolupracovali so školou a situácia sa neupravovala. Jeho záškoláctvo skončilo napokon oznámením na polícii ako podozrenie z prečinu ohrozovania mravnej výchovy dieťaťa, za čo sú rodičia v súčasnosti už trestne stíhaní.
Skončil v diagnostickom ústave
Peter sa začal správať voči súrodencom agresívne a rodičia si s ním nevedeli poradiť. Odchádzal z domu, kedy sa mu zachcelo a vracal sa neskoro v noci. Nebral si sebou kľúče a v noci pri návrate bez akýchkoľvek zábran pobudil celú rodinu. Rodičia mali z neho strach. V škole sa správal voči učiteľom arogantne a útočil fyzicky na spolužiakov. K záškoláctvu sa pridali krádeže a problémy s drogami. To už bol dostatočný dôvod na to, aby bol umiestnený do diagnostického ústavu.“
Prečo nechcú chodiť do školy?
Motivácia k záškoláctvu je rôzna. Môže to byť túžba „zablicovať si“, vyskúšať, aké to je, strach zo skúšania, z písomky, snaha vyhnúť sa posmechu alebo poníženiu zo strany spolužiakov. Úlohu zohráva aj necitlivý a príliš náročný učiteľ, negatívny vzťah k nemu, náročné učivo alebo to, že dieťa v škole opakovane zlyháva v dôsledku slabších schopností či určitá školská aktivita, ktorá dieťaťu pripadá obzvlášť ťažká alebo v ňom vyvoláva strach (napr. prestávka, čítanie nahlas, prednes referátov, telocvik), šikanovanie.
„Dieťaťu nezáleží na škole, na prospechu, zaujímajú ho iné veci. Snaha „vytiahnuť sa“ pred druhými, hra na „frajera“, ktorý všetko môže, napodobňovanie „blicujúcich“ spolužiakov,
väčšia zmena v živote dieťaťa alebo celej rodiny (sťahovanie, choroba, strata rodiča alebo súrodenca ap.). Dôležitý môže byť aj nestabilný alebo stresujúci domov ako dôsledok rozvodu, finančných ťažkostí, nového manželstva rozvedeného rodiča alebo narodenie súrodenca,“ hovorí Janka Karasová z Pedagogicko-psychologickej poradne v Považskej Bystrici.
Ak záškoláctvo pokračuje
Často sa stáva, že pôvodný motív veľmi skoro stráca zmysel a na jeho miesto nastupuje strach z prezradenia rodičom, strach z návratu a z dôsledkov, ktoré ho budú čakať. „Toto potom býva príčinou predlžovania neprítomnosti dieťaťa v škole. Ak sa záškoláctvo dieťaťu „vymkne z rúk“ a nevie, čo má robiť, prežíva mnoho úzkostí a strachu z reakcie jeho najbližších,“ hovorí o prvých krokoch záškolákov Karasová. Podľa nej býva záškoláctvo väčšinou jednorazové. „Ak sa vyskytuje u dieťaťa opakovane, berieme ho, samozrejme, vážnejšie. Za vážnejší príznak považujeme aj to, ak sa objavuje u dieťaťa na prvom stupni ZŠ.
Častokrát rodičov alebo učiteľov rozčúli alebo naopak naplní úzkosťou to, že keď sa záškoláctvo prezradí, dieťa neprejavuje ľútosť. Správa sa viacmenej „akoby nič“. Zdá sa im „citovo otrlé“. Vysvetlenie je jednoduché. Po chvíľach napätia a tiesne pri dlhom podvádzaní a klamaní prichádza prezradenie ako úľava. Už niet čo skrývať a vymýšľať si, už sa len čaká na to, ako sa zachovajú rodičia i učitelia. Odpustia? Neodpustia? Potrestajú ma? ...... Ale to hlavné – prezradenie – už má dieťa za sebou,“ vysvetľuje.
Kroky k náprave
Prvým bodom nápravy je pochopenie dôvodu záškoláctva. Preto pozor na okamžité tresty. Lepšie je všetko trocha odložiť a uvážiť. „Mali by sme mať aspoň približne predstavu o tom, čo bolo motívom priestupku dieťaťa. Pomoc a náprava potom spočívajú v odstránení príčin.
Niekedy to znamená dlhodobejší proces a vyžaduje spoluprácu všetkých zúčastnených (rodičov, dieťaťa, školy). Každý musí začať u seba. I učitelia by si mali spytovať svoje svedomie a položiť si otázky: Prečo k tomu došlo? Urobil som chybu ja? Má môj žiak ku mne dôveru? Prečo sa mi nezveril? V prípade potreby sa môžu poradiť aj na odborných miestach,“ konštatuje odborníčka.
Ak bola dôvodom škola alebo konfliktní spolužiaci, situácia by sa mala riešiť s pomocou triedneho učiteľa. „Zložitejšia situácia nastáva vtedy, ak dieťa stratilo motiváciu chodiť do školy a učiť sa. Treba nájsť niečo, čo by ho priviedlo naspäť. Ak sú dôvodom záškoláctva rodinné problémy, ich vyriešenie a odstránenie vráti dieťa naspäť do školy. V prípade dlhodobejšieho záškoláctva, ktoré sa nevyriešilo ani po upovedomení rodičov, treba informovať sociálne oddelenie – odbor kurately pre deti a mládež s poruchami správania,“ tvrdí Karasová.
Ako reaguje škola?
Na prvom stupni vznikajú zo strany detí prvé experimenty– čo sa stane, ak neprídu do školy. „Dobrý učiteľ si to hneď všimne. Deti sa vždy medzi sebou prezradia. Vtedy sa začína komunikácia s rodičom. Treba povedať, že na prvom stupni to nie je klasické záškoláctvo, v zmysle vymeškať zo školy, ale skôr sa nájde silnejší motív. Kde sa dieťa môže dostať samo a bez rodiča,“ hovorí Peter Lengyel, Školský sociálny pracovník v Základnej škole Slovenských partizánov v Považskej Bystrici. „Deti chodia obzerať hračky do Tesca, alebo zostanú doma. Toto „záškoláctvo“ je nevinné a zväčša sa neopakuje po komunikácii s rodičmi. Kde sa všetko vysvetlí,“ dodáva.
Pri starších deťoch je to iné. Ak vznikne záškoláctvo, tak je to hlavne kvôli vyhnutia sa povinnostiam, písomke, oddialením neúspechu. Niektoré deti zostávajú doma kvôli počítaču alebo televízii.
Výhodou je, ak škola s rodinou spolupracuje a vopred sú stanovené jasné podmienky. Rodič je podľa nového školského zákona povinný informovať školu bezodkladne o dôvode neprítomnosti dieťaťa. Taktiež je povinný do troch dní ospravedlniť jeho neprítomnosť.
„Rodičov sme o tom informovali na rodičovských združeniach, každá trieda má tieto informácie k dispozícii na nástenke alebo sú na stránke školy. Od rodičov to vyžadujeme, a vo väčšine prípadov to rešpektujú. Môžeme povedať, že počet záškolákov sa nám znížil,“ konštatuje sociálny pracovník.
Riešenie záškoláctva obcou, mestom
V prípade, že dieťa zanedbáva povinnú školskú dochádzku, zasiela škola na mestský úrad oznámenie o zanedbávaní povinnej školskej dochádzky. „Na základe tohto oznámenia uskutoční sociálny pracovník pohovor s rodičmi dieťaťa. Zistí príčiny zanedbávania dochádzky, možnosti zlepšenia, navrhne rodičovi možné riešenie na zlepšenie daného stavu a vysvetlí mu ďalší postup,“ hovorí Alena Masárová z dubnického mestského úradu.
Oznámenie posiela škola aj na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý, pokiaľ sa nepreukáže dodatočné ospravedlnenie hodín, rozhodne o pozastavení vyplácania prídavku na dieťa rodičom či oprávnenej osobe. Tieto prostriedky posiela minimálne tri mesiace na účet mesta a ak sa dochádzka nezlepší, tak aj dlhšie. „Finančné prostriedky, ktoré sú zaslané na účet mesta, sú využité v prospech dieťaťa na nákup potravín, ošatenia, obuvi, potrieb na záujmovú činnosť. Doklady o použití finančných prostriedkov sú v spise každého dieťaťa,“ povedala Alena Masárová.
Vlani bolo na Mestskom úrade v Dubnici nad Váhom riešených 36 záškolákov. Na účet mesta bolo zaslaných 3369,85 eur. Z tejto sumy bolo zatiaľ vyplatených 3083 eur. Rozdiel vznikol preto, že niektorí rodičia nereagujú ihneď na výzvu mesta.
Sankcie
Pre dieťa
Ak žiak má vyčerpaný stanovený počet hodín neospravedlnenej neprítomnosti, podľa školského poriadku mu môže byť uložené pokahanie, resp. znížená známka zo správania, podľa závažnosti. „Záškoláctvo je aj jedným z dôvodov, pre ktorý môže súd alebo úrad práce, sociálnych vecí a rodiny uložiť dieťaťu výchovné opatrenia,“ dodáva Lengyel.
Pre rodiča
Ak je podozrenie, že rodič kryje záškoláctvo dieťaťa, môže sa od neho vyžadovať pri každom ospravedlnení pečiatka inštitúcie.
Čo s „tým“?
Nájdu sa však aj prípady, že dieťa alebo rodič, nerešpektujú podmnienky ospravedlňovania neprítomnosti. Z legislatívy vyplýva škole povinnosť v každom mesiaci sledovať výskyt záškoláctva. Ak dieťa dosiahne v jednom mesiaci nad 15 neospravedlnených hodín, škola je povinná o tejto skutočnosti informovať obecný, resp. mestský úrad a úrad práce. Keďže pri vyplácaní rodinných prídavkov sa vyžaduje, aby dieťa nemalo záškoláctvo, úrad môže v prípade neospravedlnených 15 hodín pozastaviť za mesiac rodinné prídavky rodičom. Prostrednítvom mestského či obecného úradu v hodnote rodinných prídavkov môže zakúpiť dieťaťu pomôcky, laicky povedané, dostane tito finančné prostriedky v naturáliach.
Odporúčania pre školy
„V našej škole sme zistili, že ak sú dopredu stanovené jasné podmienky, ktoré žiaci, rodičia aj učitelia poznajú, tak tento prístup prináša ovocie. Hlavne v zmysle zníženia počtu detí, ktoré chodia za školu. Taktiež komunikáciou s deťmi o ich problémoch sa dajú včas eliminovať dôsledky záškoláctva a problémy s nimi spojené. Ak škola začne bojovať s týmto problémom, môže sa stať, že zo začiatku, pri odhaľovaní, sa bude zdať, že záškoláctva je veľa, ale časom, ak bude postup školy jednotný, tak to bude iba problém pár jedincov,“ vysvetľuje Lengyel.
MILAN KOVÁČIK
