Zmapovať pohyb ľudí, ktorí žobrú, je rovnako ťažké ako pohyb bezdomovcov. Aj legislatíva, ktorá rieši problematiku bezdomovcov, je nedokonalá.
Nie sú pravidlá
Žobraním sa nezaoberá vôbec. Pripúšťajú to aj aktivisti z občianskych združení, ktorí sa snažia pomôcť ľuďom bez domova. „Legislatívne nebolo v našom štáte vôbec dotiahnuté do nejakých jasných pravidiel ani to, ako sa má pracovať s ľuďmi bez domova a kto je za to zodpovedný. Robili sme hlavne v tomto smere. Žobranie je už v rámci bezdomovectva nadstavbovou vecou a myslím si, že v niektorých mestách je v rámci mestských nariadení zakázané,“ hovorí Martin Opeta z občianskeho združenia Proti prúdu, ktoré sa snaží pomáhať ľuďom bez domova a pripúšťa, že žobraním sa zatiaľ v zvýšenej miere nezaoberajú ani oni.
O cudzincoch zatiaľ nevedia
S problémom, že by na Slovensko prichádzali žobrať ľudia z cudziny, z ekonomicky slab-ších štátov, sa zatiaľ občianske združenie Proti prúdu často nestretáva.
„Všimol som si síce jeden prípad v Bratislave. Niekto vtedy doviezol autom v januári na ulicu pani v krátkych nohaviciach. Mala zjazvené nohy, ktoré jej v takomto oblečení bolo dobre vidieť. Pýtala si potom od ľudí peniaze,“ hovorí o jedinom prípade žobrania, kde by mohlo ísť o činnosť pre niekoho iného, Opeta.
Žeby už aj slovenský fenomén?
V európskych štátoch riešia problém organizovaného žobrania dlhšie. Vyskytovali sa prípady, keď na ich územie boli žobráci dovezení a pracovali pre niekoho iného.
Ako to je s ľuďmi zo zahraničia, ktorí žobrali v uliciach Považskej Bystrice? Prišli sami a robili to, čo robili, dobrovoľne? Alebo šlo o nový druh zárobkovej činnosti, ktorú niekto organizuje a zneužíva pritom niekoho zlé sociálne postavenie? V čase ekonomickej krízy sa môže objaviť všeličo.⋌(BERKO)
