Článok pokračuje pod video reklamou
Marcel Péli: Občas žobrajúcim ľuďom prispejem. Musí však byť evidentné, že ide o človeka, ktorý si inak pomôcť nemôže. Ak by som vyslovene videl, že tí ľudia robia pre niekoho iného, vtedy by som určite neprispel. Nedá sa to však odhadnúť. Prispejem preto skôr stálym, ktorých stretávam častejšie.
Branislav Bartoň: Nedávam peniaze žobrajúcim ľuďom. Som toho názoru, že prácou sa majú zarábať peniaze a nie žobraním. Takže svoje peniaze, ktoré ťažko zarobím, len tak niekomu nerozdám za nič. Možno by som zaváhal, keby som videl, že ide o ťažko zdravotne postihnutého. Ale dá sa bojovať s nepriazňou osudu, aj keď som chorý a každý by sa mal snažiť zamestnať sa, nežobrať od iných. V zahraničí som sa dokonca stretol s tým, že žobrajúci nezarábali pre seba, ale pre niekoho iného. Takže v tomto prípade by som príspevkom pomohol niekomu inému, nie tým pravým. Skôr prispejem na oficiálne zbierky. So žobrajúcimi cudzincami som sa zatiaľ u nás nestretol.
Anna Becincová: Stretla som sa so žobrajúcimi ľuďmi nedávno aj pri nemocnici. Ale nezvyknem im dávať peniaze, veľmi im neverím. Možno to vyzerá tak, že som zlá. Myslím si však, že niekedy to nie je celkom čestné a môže byť za tým klamstvo.
Anton ?: Aj tu pred Tescom bol ráno jeden žobrajúci, ale ten je odtiaľto a chodí sem ešte jedna Rómka s chlapíkom na vozíku. Cudzincov som tu nevidel. Ja peniaze nedávam, neuznávam to. Tiež som na polovičnej invalidke a snažím sa ich zarobiť prácou. Nemám veľa, ale robím, aby som mohol prežiť.⋌(BERKO)
