Barónka kaštiel v roku 1936 darovala malým pacientom zotavovne. Od roku 1949 bola zotavovňa premenovaná na detský domov. Najskôr tu boli školopovinné deti, ale od 2. júla 1957 tu žili iba deti predškolského veku. Na základe nových smerníc pre detské domovy boli určené nové vekové hranice, a tak od 1. septembra 1978 vznikol detský domov pre deti od troch do osemnásť rokov.
Prestavba budovy
Za dlhé obdobie svojej existencie prešiel detský domov rôznymi úpravami.
V rokoch 1988 - 1991 sa začala veľká rekonštrukcia detského domova. Po nej sa z pôvodného vonkajšieho vzhľadu zachovalo len málo. V domove sa vystriedalo viacero správcov či riaditeľov - pani Mináriková, Sucháčová, Terézia Dudáková, Eugen Grossman, Miroslav Šimko, pani Kavcová, Vladimír Varecha.
Súčasnosť domova
Dnes majú deti k dispozícii rôzne výrobky spotrebnej elektroniky, počítače. Pre zabezpečenie ich fyzického vývinu boli vyčlenené priestory na športovú činnosť, zo sponzorských darov sa zariadila pre deti posilňovňa, zabezpečil „ping pongový“ stôl a vytvorila sa miestnosť na stolný tenis. Žiaľ, stále chýbajú športové priestory pre voľnočasové aktivity detí. Na základe tejto potreby bola spracovaná štúdia na vybudovanie dvoch multifunkčných ihrísk na rozvoj športovej činnosti v kolektívnych športoch ako sú hádzaná, basketbal, florbal, tenis, bedbinton.
Zmeny vo výchove a ďalšia prestavba
Ďalšie zmeny v detskom domove sa uskutočnili v súvislosti s novými legislatívnymi zmenami, ktoré zmenili pohľad na ústavnú staroslivosť v detských domovoch. Išlo o transformáciu vtedajšieho modelu ústavnej výchovy, teda internátnych typov detských domovov na rodinné typy, tak aby každé dieťa malo rodinu alebo aspoň žilo v prostredí, ktoré v maximálnej miere rodinu pripomína.
S touto transformáciou súvisela aj ďalšia úprava priestorov. Všetko sa udialo postupne. V priestoroch detského domova bolo potrebné vybudovať samostatné skupiny. V každej z nich bolo potrebné vybudovať kuchyne aj s vybavením, jedáleň, obývačku, izby, sociálne zariadenia a skladové priestory. Jednoducho bunky, pripomínajúce v čo najväčšej miere byt. Transformácia však nespočívala len v samotnej prestavbe zariadenia, ale hlavne v prestavbe myslenia. Priniesla nové, zvýšené požiadavky na odbornosť vychovávateľov ako aj potrebu vytvárania odborného servisu v detských domovoch.
Rodinný typ domova
V rodinnom type detského domova sa začal klásť najväčší dôraz na individuálny prístup ku každému dieťaťu. Znížil sa počet chovancov v jednej samostatnej skupine na 10.
Transformáciou pribudli v detskom domove nové činnosti. Všetky práce v skupine, t.j. upratovanie, pranie, nákupy, varenie si zabezpečujú deti spolu s vychovávateľmi. Získala sa väčšia zainteresovanosť detí na rodinnom živote. Deti sa takýmto spôsobom dostávajú k základom hospodárenia, čo im v konečnom dôsledku pomôže po odchode z detského domova, keď sa budú musieť postaviť na vlastné nohy.
Byt pre deti opúšťajúce domov
Pri odchode detí po dovŕšení plnoletosti sa detský domov snaží aj naďalej im pomáhať pri ich stavaní sa na vlastné nohy. Veľkou pomocou je pre tieto deti fakt, že detský domov je vlastníkom bytu v Považskej Bystrici. Je určený na dočasné ubytovanie pre deti, ktoré po ukončení pobytu v detskom domove sa nemajú kam vrátiť.