„Lúčenia, tie naozaj nemám rád. Aj preto som bol spokojnejší, keď som z domu odchádzal o druhej po polnoci a dcérka so synom spali,“ spomenie na svoj odchod do misie KFOR nadporučík Ivan Sádecký, rodák z Pružiny.
V Kosove ako veliteľ roty velí sedemdesiatim deviatim ľuďom. Je to jeho prvé nasadenie v zahraničí.
Prvá zahraničná misia
Ivan Sádecký, ktorý pred Vojenskou akadémiou absolvoval Strednú priemyselnú školu v Považskej Bystrici, slúži od roku 1996 v Martine, kde v súčasnosti aj žije. V Pružine je však stále ako doma – veď tu je celá jeho rodina.
„Z profesionálneho pohľadu sú to obrovské skúsenosti. Zlepšil som sa v angličtine a služba vo vojenskej operácii mi pomôže tiež v rámci konkurenčného výberu. Rád by som postúpil na kapitána. No a keďže v Sklabini staviam dom, zíde sa aj tých pár eur za nasadenie v zahraničí,“ hodnotí svoju prvú misiu Sádecký. Dodáva, že mínusom je odlúčenie od rodiny, no vďaka internetu to nie je až taký problém.
Priveľká záťaž pre rodinu
„Toto je už moja tretia misia. V roku 1999 som bol s našou úplne prvou jednotkou v Kosove. No a keď sa v roku 2002 začala vojna s Irakom, vycestoval som s našou protichemickou jednotkou do Kuvajtu,“ spomína si na začiatky v misiách čatár Ján Majerčík z Domaniže – Kardošovej Viesky.
Veliteľ päťčlenného strážneho a patrolovacieho družstva zároveň dodáva, že služba v uniforme pre neho znamená aj na Slovensku až štyri mesiace mimo posádky vo vojenských výcviko- vých priestoroch. No a táto „vojenská daň“ je niekedy pre rodinný život až priveľkou záťažou. S bývalou manželkou má však korektné vzťahy a po návrate z misie sa teší na dcérku, s ktorou sa stretáva veľmi často.
Medaily za službu v KFOR
„Ozbrojené sily, ministerstvo obrany, aj náš štát sú na vás hrdí. Ďakujem vám za vašu statočnú a profesionálnu prácu,“ zdôraznil štátny tajomník Ministerstva obrany SR Daniel Duchoň počas návštevy KFOR v tábore Šajkovac. Medailu Za službu v operácii NATO pripol aj nadporučíkovi Ivanovi Sádeckému z Pružiny a čatárovi Jánovi Majerčíkovi z Domaniže.⋌PAVOL VITKO
