Fajčenie škodí zdraviu
a spôsobuje častokrát až smrteľné ochorenia. Každý rok spôsobí 120 000 úmrtí.
Odhaduje sa, že na Slovensku nefajčí 62 percent ľudí, zvyšok predstavujú pravidelní a príležitostní fajčiari. Počet dospelých fajčiarov v SR klesá, naopak, počet fajčiacich detí oproti tomu narastá. Na následky fajčenia vo svete umiera ročne asi štyri až päť miliónov ľudí.
Každých desať sekúnd tak zomrie človek na ochorenie súvisiace s fajčením. Ďalších
13 miliónov trpí chronickými ochoreniami v dôsledku pasívneho fajčenia.
Vplyv fajčenia
Nasledujúce informácie vychádzajú z publikácií faktov vydaných o fajčení Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO).
Osoba s dlhodobou spotrebou tabaku má 50 percent pravdepodobnosť, že zomrie predčasne na chorobu spôsobenú fajčením tabaku.
Každým rokom spôsobí tabak približne 4 milióny predčasných úmrtí, z ktorých 1 milión pripadá na krajiny, ktoré si zo všet-kých najmenej môžu dovoliť vynakladať prostriedky na zdravotnú starostlivosť. Prognózy hovoria o tom, že táto epidémia zabije 250 miliónov detí a dospievajúcich z tých, ktorí dnes žijú, z nich jedna tretina žije
v rozvojových krajinách.
Je pravdepodobné, že do roku 2030 bude tabak celosvetovou príčinou úmrtia číslo jedna,
a bude ročne zabíjať 10 miliónov ľudí, čo bude viac než HIV (AIDS), tuberkulóza, materská úmrtnosť, dopravné nehody, samovraždy a vraždy dohromady.
Rakovina pľúc - najčastejšie ochorenie
Odhaduje sa, že fajčenie spôsobuje každým rokom približne 120 000 predčasných úmrtí,
z ktorých asi jedna štvrtina pripadá na rakovinu pľúc a asi jedna pätina na chronickú obštruktívnu pľúcnu chorobu - bronchitídu a rozdutie pľúc (emfyzém).
Respiračný systém má zásadný význam pre život a čokoľvek, čo zabraňuje jeho činnosti, môže spôsobiť smrť. Rakovina týchto orgánov je často zistená príliš neskoro na to, aby mohli byť vyliečené: menej než 10 percent pacientov s rakovinou pľúc prežije päťročné obdobie po stanovení diagnózy a väčšina z nich umiera do jedného roka po jej stanovení.
Riziko rakoviny pľúc sa zvyšuje priamo úmerne počtu vyfajčených cigariet.
Vek ovplyvňuje
Dôležitý je tiež vek v období začiatku fajčenia. Čím mladšia je daná osoba v období, keď začne fajčiť, tým väčšie je riziko vzniku rakoviny. V jednej nedávno realizovanej americkej štúdii bolo zistené, že fajčenie medzi 13. a 19. rokom spôsobuje trvalé genetické zmeny v pľúcach
a tým nevratne zvyšuje riziko rakoviny pľúc, a to i vtedy, keď daná osoba prestane fajčiť.
Fajčenie je hlavnou príčinou chronickej obštruktívnej pľúcnej choroby, ktorá je inak u nefajčiarov veľmi vzácna a najmenej 80 percent úmrtí na túto chorobu je pripisovaných fajčeniu cigariet.
Tabakový dym škodí
v každom veku
Pneumónia je u fajčiarov nielen častá, ale je tiež vyššia pravdepodobnosť, že skončí úmrtím.
Bolo dokázané, že tabakový dym škodí v každom veku. Deti rodičov fajčiarov trpia častejšie chorobami dýchacích ciest než deti nefajčiarov, a deti, ktoré fajčia, nimi trpia častejšie než tie, ktoré nefajčia.
Pasívne fajčenie škodí
Nefajčiari sú ohrození tým, že ochorejú rakovinou pľúc v dôsledku expozície dymu z cigariet iných osôb.
Po starostlivom štúdiu výsledkov epidemiologických štúdií o vplyve pasívneho fajčenia dospela Britská Vedecká komisia pre tabak a zdravie k záveru, že riziko vzniku rakoviny pľúc je u nefajčiarov vplyvom pasívneho fajčenia vyššie o 20 až 30 percent.
Z toho možno usúdiť, že ročne je možné na účet pasívneho fajčenia pripísať niekoľko stoviek úmrtí na rakovinu.⋌
⋌
KATARÍNA KVAŠŇOVSKÁ
