l MEDZI ÚSPEŠNÝCH JAZDCOV v motoristickom športe možno napriek nízkemu veku zaradiť aj Považskobystričana Tomáša Stráňavu.l
MEDZI ÚSPEŠNÝCH JAZDCOV v motoristickom športe možno napriek nízkemu veku zaradiť aj Považskobystričana Tomáša Stráňavu.
Škôlkar za volantom
Siedmak Tomáš, ktorý je žiakom ZŠ Rozkvet, sa prvýkrát dostal k motorom ešte ako škôlkar. Medzi motokáristami sa môže pochváliť už dvoma titulmi majstra Slovenska a má za sebou prvé kroky aj na medzinárodnej scéne. „Od malička ma bavili autá, ktoré som sledoval v televízii. Vyskúšal som si najprv šľapacie auto, ale potom ma otec zobral ako štvorročného do požičovne v Žiline. Hneď ma to chytilo a návštevy dráhy spolu s rodičmi pribúdali. Vôňa benzínu a zvuk motorov ma očarili,“ hovorí Tomáš. „V Košiciach sme kúpili starší podvozok, k tomu motor z Babetty, pneumatiky a mohli sme začať trénovať. Prvým a najčastejším tréningovým miestom bola dráha v Trebaticiach. V synovom nadšení som našiel to, k čomu som sa nedostal ja v mladosti. Keď sa ma kamarát opýtal, či som si vedomý, do čoho idem, lebo kto nasadne na tento vlak, už z neho ťažko vystúpi,“ najprv som sa mu smial. Postupne som zistil, že má pravdu a na motokárovom vlaku sa vezieme spolu už osem rokov,“ dodáva otec Ľubomír.
Dovolenky na dráhe
Kým spolužiaci počas víkendu alebo po popoludniach trávia voľný čas pri počítači alebo iných zábavách, Tomáš krúti jedno kolo za druhým na tréningovom okruhu. „Spolu s manželkou venujeme synovi všetok voľný čas. Nechodíme na zahraničné dovolenky k moru alebo do hôr. Ak máme voľno, nakladáme motokáru, sadáme do auta a vyrážame do Trebatíc a niekedy aj do zahraničia. Chodíme do Talianska, kde sú skvelé tréningové možnosti. Hoci sme kúsok od mora, niet času ani na vykúpanie. Treba vybaliť batožinu, rozložiť stan, zložiť motokáru, urobiť nastavenia, trénovať, znova baliť a návrat domov. Tak je to víkend čo víkend. Na dráhe sme minimálne štyri hodiny a cez víkend celý deň. Syn absolvuje priemerne 150 okruhov, pričom jeden z nich meria približne kilometer.“ spomína otec.
Prvákov debut
Prvé preteky čakali na Tomáša na pre neho dobre známej dráhe v Trebaticiach, kde nastúpil ako šesťročný v kategórii do 10 rokov. „Skončil som jedenásty alebo dvanásty, už si presne nespomínam. Body mi pribúdali na konto pomaly a na konci sezóny z toho bolo konečné jedenáste miesto. O rok neskôr prišlo prvé umiestnenie na stupni víťazov, keď v D. Strede som skončil tretí. Bodov bolo viac, čo sa prejavilo aj na konečnom umiestnení a výsledkom bolo šieste miesto.“
Dvaja samoukovia
„Pretože nejazdíme za žiadny tím, museli sme sa od začiatku boriť so všetkými problémami. Učili sme sa na vlastných chybách, ale pomaličky sme sa zlepšovali. Všetko sa muselo vydrieť alebo odkukať, pretože od konkurencie sme sa rád dočkať nemohli. Pamiatkou na ťažké začiatky sú hrubé zošity s testovacími časmi, meraniami a ďalšími poznatkami o karburátoroch, pneumatikách, prevodoch či podvozkoch. Postupne sme sa blížili k časom, ktoré jazdili najlepší a stávali sme sa konkurencieschopnými. Boli to dva neľahké roky, prišli aj ťažké chvíle, keď by som najradšej skončil. Ale nad neúspechmi sa mávlo rukou, vyspali sme a ráno sme sa tešili znova na preteky."
Prvé tituly
Po dvoch rokoch sa dostavili v rokoch 2004 a 2005 prvé výrazné úspechy. „Najprv sa nám konkurenti smiali, že trénujeme aj na Mikuláša či cez Vianoce, ale oplatilo sa. Tvrdú prípravu bolo poznať a v triede Kadet som sa prvýkrát stal majstrom Slovenska. Že to nebola náhoda, sa mi podarilo dokázať aj o rok neskôr a obhájiť titul,“ spomína na zlaté časy Tomáš, ktorého dopĺňa mama Jana, ktorá má v rodinnom tíme na starosti administratívu, zastáva úlohu časomerača, kuchárky a stará sa o synovu pretekársku garderóbu. „V tom istom roku syn vyhral aj Castrol Cup Junior – súťaž o naj-úspešnejšieho slovenského pretekára do 18 rokov v motoristických športoch. Bola to vydarená sezóna, po ktorej nasledoval prechod do kategórie Parilla. Tomáš mal ešte iba desať rokov a jazdil proti trinásťročným súperom, ktorí mu nedarovali nič zadarmo len preto, že bol majstrom Slovenska. V silnej konkurencii skončil piaty. V roku 2007 pomocou novej techniky našiel iba jediného premožiteľa a stal sa vicemajstrom Slovenska. Na striebornej priečke skončil aj vlani ako nováčik v triede Rotax.“
Cenné tisíciny
Jazda na motokáre sa zdá byť jednoduchá, no súčasne nebezpečná. „ Najprv sú voľné tréningy, potom kvalifikačné tréningy, ktoré sú veľmi dôležité. Rozhodujúci je čas, na základe ktorého sa štartuje. Vyrovnanosť pretekárov je veľká, rozdiely sa rátajú v tisícinách sekundy. V pretekoch sa jazdí približne dvadsať kôl. Roviniek je málo, ale kľukatých zákrut, vyzerajúcich nebezpečne, je mnoho. Napriek tomu je nehôd málo. Stalo sa iba raz, že pre hromadnú haváriu hneď po štarte sa preteky začínali odznova. Zranení nebýva veľa. O bezpečnosť je veľmi dobre postarané, máme nehorľavé kombinézy, špeciálne topánky, prilbu a ochranný golier na krk. Je to dôležité, lebo dosahujeme rýchlosti, na rovinkách aj 115 km/h.
Taliansky sen
Tomáš dostal vlani šancu zúčastniť sa dvoch svetových pretekov. Prvým bolo medzinárodné finále Rok Cup-u v talianskom Lonate, kde jazdil na divokú kartu (wild card), ktorú mu ponúkol český tím Tony Kart. V poli 68 juniorov z 30 krajín sa cez rozjazdy prebojoval do finále, kde skončil celkovo na peknom 22 mieste. Druhým bolo veľké finále najlepších pretekárov Rotax v talianskom Lecce. „Na slávnostnom nástupe bolo 216 pretekárov z USA, Anglicka, Talianska, JAR, Austrálie, Japonska, Lotyšska, Turecka, Ekvádoru, Grécka, Česka a ďalších celkovo 55 krajín. Bol som jeden z dvojice Slovákov.
Po príchode do Talianska nás zaujal obrovský areál s krásnou dráhou, v okolí nechýbali tenisové kurty a hotely. Aby boli preteky zaujímavejšie a vyrovnanejšie, žrebovali sa podvozky a motory. V mojej kategórii bolo 72 pretekárov. Dva dni sme mali na zoznámenie sa s traťou. V tréningových jazdách boli rozdiely minimálne a musel som sa veľmi sústrediť. V kvalifikač-ných rozjazdách sa mi nepodarilo postúpiť medzi najlepších a čakala ma druhá šanca. Na štarte to nebolo jednoduché, začínal som z jedenástej pozície. Ak som chcel postúpiť do finále, musel som skončiť najhoršie šiesty. Po troch kolách som už bol siedmy a veril som, že vo zvyšných siedmich okruhoch ešte troch- štyroch súperov predbehnem. Bohužiaľ, nevšimol som si útočiaceho Američana. Tvrdý útok súpera spôsobil moje vyradenie, z čoho sme boli všetci veľmi smutní. Na preteky môžem spomínať iba v najlepšom, pretože celá organizácia bola fantastická, nechýbal komentátor z pretekov formule 1 a množstvo nadšených divákov."
Konštruktér alebo pretekár
„Pretekať budem nielen na Slovensku, ale aj v Česku, Maďarsku a Taliansku. Mojím tohtoročným cieľom je uspieť v kvalifikácii ME v triede KF3, zúčastniť sa pretekov Rotax Max Euro Challenge. Veľmi ma opäť láka Rotax, kde by som chcel preraziť medzi najlepších. Majstrovstvá sveta sú pre nás finančne a technicky nedostupné, väčšinou uspejú iba „továrenskí" jazdci. V budúcnosti by som chcel jazdiť motokáry alebo cestné automobily“ sníva Tomáš, ale k formuli 1, kam od motokár presedlal aj známy Michael Schumacher vedie dlhá cesta.S autami by chcel spojiť aj svoju budúcnosť.
„Skôr ho ťahá ku konštruktérstvu než k automechanikovi. Dobre sa učí, angličtina problémy nerobí. Aj pri pretekoch komunikuje s organizátormi v angličtine, vybavuje si prihlášky e-mailom,“ pridáva sa otec.
Ak Tomáš so svojím rodinným tímom vydrží na náročnej a neľahkej ceste, dosiahne ďalšie výborné výsledky a počet pohárov a trofejí, ktorých má v izbe zatiaľ 49, presiahne trojmiestne číslo.
⋌JOZEF ŠPROCHA
