V jeden deň som si na nástenke v hlavnej budove všimla plagát so stručnými informáciami o tejto súťaži. Ako vhodný kandidát mi okamžite napadol pán profesor Šmahaj.
Myslel si, že nie je vhodný kandidát
K prihláseniu do súťaže však bolo potrebné splniť určité kritériá. V prvom rade súhlas nominovaného učiteľa a riaditeľa školy. Pán profesor nám dal súhlas s tým, že si nemyslel, že práve on je vhodný kandidát. Samozrejme, aj pani riaditeľka nám to schválila, za čo jej ďakujem. Ďalej bolo potrebné vyzberať aj podpisy študentov a napísať príbeh alebo príhodu s učiteľom. Toto všetko by som sama nedokázala. Pri zberaní podpisov mi pomáhala spolužiačka Marika Gašpárková a písanie príbehu som ponechala na Vierku Slávikovú z 3.B, ktorá to ochotne prijala. Ďakujem jej, pretože bez nej, Mariky, a tých, čo sa podpísali, by som nášho profesora nemohla do súťaže prihlásiť.
Postup do semifinále
Zo všetkých prihlásených učiteľov vybrala porota štrnástich semifinalistov, dvoch z každého kraja.
Medzi nimi bol aj pán profesor Šmahaj, ktorý sa umiestnil ako druhý v Trenčianskom kraji. Semifinalisti boli pozvaní na sústredenie do Čingova, kde boli oboznámení s pokynmi do semifinále. Hlavnou úlohou bolo zahrať krátku, vtipnú scénu učiteľa so študentmi, kde sa mal zviditeľniť najmä učiteľ. Pán profesor spolu s Vierkou a Paľom Kleinom napísali scenár. Poctivo ju nacvičovali a vylepšovali i v rámci svojho voľného času. Tým sa ale úlohy neskončili. Učitelia ešte museli natočiť krátku videovizitku, kde sa opäť mali prezentovať najmä oni. Pán profesor ju nakrútil so svojou triedou. Ja s Marikou sme medzitým vymýšľali a vyrobili transparenty.
Dostal sa aj do finále
Dni ubiehali rýchlo a už sa blížil čas, keď sme mali ísť do Košíc prezentovať sa. Šli sme tam desiati študenti, aj s pánmi profesormi Šmahajom a Cudrákom. Vo štvrtok 2. apríla večer sa konalo semifinálové kolo, kde sa všetci semifinalisti prezentovali svojou scénkou a videovizitkou. Na základe toho porota vybrala ôsmich učiteľov, ktorí ďalej postúpili do finále. Pán profesor sa tiež dostal do finále.
Práca sa ešte neskončila
Všetci sme sa potešili, no týmto sa to ešte len začalo. Tí, čo nepostúpili do finále, mali svoj voľný program v Košiciach, ostatní ešte nacvičovali a vylepšovali scény. Keďže sme boli šikovní a všetko sme mali perfektne nacvičené, tiež sme mali svoj voľný čas a využili sme ho na návštevu ZOO či prechádzku po meste. Deň ,,D“ bola sobota 4. apríla, keď sme mali spoznať nového Zlatého Amosa.
Konečne prišlo finále
Finálový galavečer sa začal okolo 18. h v Dome umenia v Košiciach. Celý večer uvádzali známi moderátori rádia Expres - Dodo a Noro a ako hudobní hostia boli pozvaní Zdenka Predná, ktorá bola aj v porote, skupina Komajota a tanečná skupina Breakfuns. Všetci učitelia sa snažili podať čo najlepší výkon, no i tak si myslím, že náš pán profesor patril medzi tých zopár najlepších (a to si nemyslím iba ja), pri ktorých sa smiala celá sála. Už len keď vbehol na pódium ako spievajúci a tancujúci ,,MaestroX“, nikto nemohol vydržať nesmiať sa. Ak k tomu pridáme jeho známe vtipné výroky, zaujímavé tóny a pohyby na pódiu pripomínajúce skvelú komickú rozcvičku, doplnené o záverečný zvukový výbuch a následný zdesený výraz tváre, vtedy naozaj nemohlo zostať ani jedno oko suché. Jednoducho na pódiu pôsobil ako skúsený herec, ktorý nemá problém improvizovať a vie sa dokonale zžiť so svojou postavou. Tu však išlo o to, aby sa učiteľ ukázal aj z inej strany - teda dokázať si verejne urobiť zo seba žart, čo pán profesor zvládol vynikajúco. Je to naozaj skvelý herec, tanečník a svojím spôsobom i spevák. Skvelí herci sú však aj Vierka a Paľko, ktorí hrali študentov ,,Maestra X“.
Škoda, že do „štvorky“ neprešiel
Po vystúpení všetkých ôsmich finalistov porota vybrala do užšieho kola štyroch ,,superfinalistov“, ktorí mali ďalej zvládnuť ešte dve úlohy a bojovať tak o titul Zlatý Amos. Žiaľ, náš pán profesor sa tam nedostal, čo nemilo prekvapilo nielen mňa. On to prijal normálne a s úsmevom. Po skončení finále sa podávala večera a potom bola diskotéka.
Čo dodať na záver? Myšlienka zorganizovať takúto súťaž bola vynikajúca, pretože prácu učiteľov si treba naozaj ceniť. Spolu s našimi profesormi sme zažili veľa zábavy. I keď sme nevyhrali, je tiež veľký úspech, keď patrí náš učiteľ medzi ôsmich najlepších na Slovensku. Pre mňa a niektorých študentov je však ten najlepší, náš ,,Zlatý Amosík“, ktorého nám nikto nevezme!
DANIELA VALÍČKOVÁ, 2.D
