ZLIECHOV. Jedna zo slávnostných premiér filmu sa konala aj v Zliechove. Medzi pozvanými hosťami boli autori filmu, tí, ktorí sa na ňom podieľali nielen pri výrobe, ale aj hlavný hrdina Martin Petrášek a ďalší hostia.
Starosta obce Anton Múdry vysvetlil, prečo bola premiéra filmu aj v Zliechove. „Naša obec bola tiež poznačená vojnou. Ľudia museli opustiť domovy, neďaleko pôsobili partizánske skupiny. Osudy boli veľmi podobné, skoro až rovnaké, ako vo filme“ dodal Múdry.
Neďaleko obce počas vojny pôsobil ako partizán aj Petráškov brat Viliam.
Predstavenie filmu
Nedodržaný sľub sa filmoval počas dvoch rokov 56 filmových dní, v dvadsiatich šiestich lokalitách na Slovensku a v jednej v Česku. Účinkujú v ňom Slováci, Maďari, Rusi...
Podľa režiséra Jiřího Chlumského ide o pozoruhodné dielo, ktoré má určitú výpovednú hodnotu. „Je to kus histórie slovenského štátu, o ktorej niektorí neradi hovoria,“ povedal. Podarilo sa mu aj vďaka citlivej hudbe Michala Novinskeho a kamere Jána Ďuriša vytvoriť naozaj zaujímavú snímku, podanú očami malého chlapca, ktorý vedel dobre hrať futbal. Mal však smolu. Bol Žid. Martin Petrášek je obyčajný chlapec z Bánoviec nad Bebravou, ktorý sa narodil možno na správnom mieste, ale v nesprávnom čase.
Futbalista a Žid
Dej filmu sa vyvíja dynamicky ako aj život Martina Petráška. Povedané slovami hudobníka, valčíkové tempo sa postupom času zmenilo na strhujúce tango so smrťou v náručí. Chlapec, ktorému futbal zachránil neraz život, prišiel o rodičov i polovicu súrodencov. Často si to ani neuvedomuje, hoci sa smrti dotýka takmer stále. S pribúdajúcimi rokmi a skúsenosťami sa pravda a smrť vykresľujú čoraz v pravdivejšom svetle. Túžba po živote a chuť zistiť nové skutočnosti o rodine ho posúvajú ako figúrku pešiaka po šachovnici, kde sa mu podarí postupne ustáť život v tábore, partizánske roky či prvé skúsenosti so ženami, nenávisťou, zlobou...
Autor sa snažil príbeh odľahčiť rôznymi úsmevnými situáciami, ktoré sa naozaj stali. Tým, že nič neprikrášľoval a nechal všetko „na pokoji“, vykreslil aj slovenský štát taký, aký bol, slabosti, poklesky ozajstných hrdinov i obyčajných ľudkov, ktorí žili, lebo museli a chceli prežiť zvláštnu dobu.
Pekné, ale kruté
To boli slová divákov po pre-miére. Antónia Ševčíková tak ohodnotila snímku, ktorá sa bude premietať aj v Amerike. Úsmevy, ale aj slzy, potlesk, uznanlivé potľapkávanie. Film sa ľuďom páčil. Viacerí skonštatovali, že „toto“ nečakali. „Konečne niečo normálne, nekomerčné, a nie tak mŕtvolne americké,“ ocenil film ďalší divák Jozef Hološka.
Futbal hral aj po vojne
Futbal Martinovi zachránil život. Z filmu ale nevyplýva, či ho hrával aj neskôr. „Hral som ho aj v Izraeli, kam som odišiel v roku 1949, za univerzitu, potom za jedno prvoligové družstvo. No klíma mi nevyhovovala, a tak som, takpovediac zavesil kopačky na klinec. Futbal mám rád. Pripomína mi, že mi pomohol prežiť,“ dodáva Martin.
Film je aj varovaním
Film ukázal kus jeho života. Hovorí, že zažil počas krátkeho času štyri režimy, ktoré sa líšili demokraciou i perzekúciou. Podľa Petráška je tiež varovaním. „Ľudia si musia uvedomiť, že takýto režim môže uškodiť histórii i štátu. Viem, že väčšina ho neuznávala, no keď máte moc a silu, nepotrebujete väčšinu. Film premietali aj v rodných Bánovciach nad Bebravou. Videl som, ako ho vnímali deti, ktoré boli v mojom vtedajšom veku. Chcem, aby mladí ľudia pochopili, čo sa môže stať, keď sa moc dostane do rúk takýmto ľuďom!“ dodal Martin Petrášek.
MILAN KOVÁČIK
