JASENICA. Výstavu Neželaní votrelci – invázne rastliny a živočíchy si môžete pozrieť v miestnom kaštieli. Panely s informáciami a preparované živočíchy sú dopĺňané odbornými prednáškami.
Invázne druhy sú v podstate nevolanými hosťami, prenesenými, či už zámerne alebo náhodou, z jednej časti sveta do druhej.
Neželaní votrelci
„Myslíme tým všetky nepôvodné invázne druhy rastlín a živočíchov. Tam, kam sú prenesené, sa šíria a vytláčajú pôvodné druhy. Niekedy si to ľudia ani neuvedomujú, vedia možno, že zemiak je napríklad z Ameriky, ale pásavka zemiaková pochádza konkrétne zo Skalistých hôr,“ hovorí Daniela Dúbravková z Vlastivedného múzea.
Ako sa dá proti nim brániť? „U rastlín je najdôležitejšie mechanické ničenie. Ak nepomáha, vtedy je potrebná pomoc z laboratórií a nastupuje chémia,“ dodáva Dúbravková.
Sondujú terén
Problém je v tom, že tieto druhy na zabezpečenie rodu produkujú veľké množstvo semien a súčasne sa môžu rozmnožovať vegetatívne. „Odstránite kvety, aby rastlina nevysemenila, no ona zareaguje tým, že vyháňa vegetatívne orgány. Pomocou nich sa rozmnožuje. Akákoľvek malá časť korienka je schopná znovu vyrásť, zaburiniť a vyprodukovať semená. Majú tú výhodu, že v novom prostredí nemajú nepriateľov. Vtedy prestáva existovať biologická rovnováha. Poruší sa reťazec a dochádza k neželanému.
Potom s nimi bojuje človek, no často neúspešne. Pritom si ich doviezol s tým, že chcel mať doma to, čo videl inde. Chceme doma napríkold palmy, ktoré sem nepatria a podobne. Cudzinci určitý čas „stoja“, aj niekoľko rokov a zvykajú si, akoby sondovali terén,“ hovorí Marica Zaliberová, botanička v SAV v Bratislave, spoluautorka mnohých publikácií. „Takto prehráva človek boj s boľševníkom obrovským, krídlatkou japonskou, alebo už prehral, napríklad v Podunajskej nížine, kde biely agát vytlačil teplomilné dubiny,“ dodáva Dúbravková.
Nie sme na tom až tak zle
To tvrdia biológovia. Zo živočíchov, ktoré sú u nás cudzie, môžeme hovoriť napríklad o ondatre, ale tiež pásavke zemiakovej. V päťdesiatych ro- koch minulého storočia slúžila ako výnimočná sila propagande vtedajšieho režimu, ktorý tvrdil, že je to výtvor imperialistov. „Problémy na Slovensku nie sú až tak vypuklé, ako napríklad v Rusku či Nemecku, kde sa stal v niektorých častiach postrachom psík medvedíkovitý. Ďalší príklad by sme našli asi v Austrálii, kde sa milovník lovu na králiky postaral o ich totálne premnoženia a výnimočný stav, ktorý sa musel riešiť biologicky. Nepomohla ani líška, ktorá sa preorientovala na domáce pomalšie druhy vačkovcov,“ hovorí Tomáš Žilinčík z múzea. Na rozdiel od našich rybárov nemajú austrálski radosť z úlovku kapra. Niekedy pomôže náhoda. „Člen jednej z ornitologických spoločností v Spojených štátoch amerických chcel dať doviezť všetky vtáky, ktoré spomenul Shakespeare vo svojich dielach. Tak sa dostali za veľkú mláku škorce, ktorých niekoľkomiliónové kŕdle robia Američanom problémy,“ doplnil.
Výstava potrvá do 14. júna.
⋌MILAN KOVÁČIK
