No tóny juhoamerických rytmov už nikoho nenechali na pochybách, že sa nechystá žiadny výlet „za veľkú mláku“, ale to sa len študenti druhého ročníka zasväcujú do tajov jedného z čoraz populárnejších tancov – juhoamerickej čače.
Uplynulý týždeň sa totiž všetky triedy druhého ročníka a sexty, ktorí boli rozdelení na dve skupiny, zúčastnili tanečného kurzu v rozsahu desiatich hodín v termíne 18. - 22. mája (každý deň po dve hodiny) v čase od 8.30 do 12.30 h.
Účelom bolo, aby sa každý druhák naučil tancovať valčík, polku, waltz, tango, čaču a jive a zvládol aspoň čo-to zo základ-ných krokov a figúr. Treba sa predsa vyhnúť prípadným „stresom“ pred stužkovou či plesom a akýmkoľvek obavám z tanca.
Etiketa v praxi
Tento kurz bol zorganizovaný ako súčasť projektu, pretože nadväzuje na jednu z tematic-kých častí predmetu sebariadenie v druhom ročníku – etiketa. Tak si druháci mohli doplniť už získané vedomosti, ako sa správať v spoločnosti a čo všetko je a nie je dovolené.
Treba tiež spomenúť, že druhákov učili naslovovzatí odborníci, kurz totiž viedli Žižkovci a pomocný dozor vykonávali profesori z kabinetu telesnej výchovy, konkrétne profesorky L. Kardošová , D. Uličná, A. Schwartzová a profesori V. Kollár, K. Procházka a M. Pavlovič, ktorí sa neraz prejavili ako schopní lektori a taneční partneri.
Netreba ľutovať stratené voľno
Hoci už spomenuté fakty mohli byť pre niekoho dostatočným dôvodom, prečo musí oželieť dni riaditeľského voľna pre ústne maturity štvrtákov, spomeniem ešte niekoľko ďalších.
Tento tanečný kurz bol bezplatný (teda už okrem spomenutého strateného voľného času) a taktiež bol povinný. Niektorým by sa mohlo zdať, že toto je skôr hlavná nevýhoda, no myslím si, že asi každý tento fakt na konci kurzu ocenil. Vidieť totiž svojho kamaráta, kamarátku či profesora tancovať, bol pre niektorých jediný dôvod, prečo prežiť desať - na prvý pohľad krutých - hodín drsných tanečných tréningov. Pri pohľade na tancujúcich sa človek musel zdržať zvyčajných komentárov typu „...aj tak sa to nikdy nenaučím...“, „...zbytočne sa budem snažiť...“ a podobne.
Nielen tanec bol dôležitý
Na konci kurzu sa, dúfam, každý presvedčil, že vynaložené úsilie prinieslo niekomu laspoň malý úspech a potvrdenie toho, že nie je až také drevo, a niekomu i túžbu sa prípadne ďalej zdokonaľovať v niektorom z tancov, či aspoň sa nevyhýbať akémukoľvek tancu. Taktiež treba dodať, že prvotné obavy z už spomenutých drsných tréningov sa nenaplnili, a hoci mali kurzy aj svoju vážnu stránku, nechýbala zábava a radosť zo spoločných úspechov a pokrokov.
Ako potvrdia aj názory niekoľkých zúčastnených, ďalšou z výhod bolo, že ste spoznali (a čo je možno ešte lepšie, si aj zatancovali) s ľuďmi, ktorých by ste sa na chodbe čo i len báli osloviť, či dokonca zistili, že tá šedá myška tam vzadu v kúte je ideálna part-nerka na predlhé rozhovory, alebo ten a ten nie je nevychovaný grobian, ale pravý anglický džentlmen.
Názory účastníkov
Aby som len tak nerozprávala „do vetra“, tu sú názory niektorých účastníkov kurzu.
„Tanečný kurz bol určite dobrým nápadom, pretože som sa naučila tancovať, avšak nevýhodou je, že sa podľa mňa učíme príliš veľa tancov a nepamätám si všetky choreografie.“
„Tanečný je síce ťažší, ako som očakával, ale je to veľmi zábavné a vládne tu skvelá nálada. Nevýhodou pre mňa je, že sa to koná v tejto telocvični, pretože je tu strašné teplo.“
„Tanečný kurz je určite skvelá skúsenosť, pretože sa naučíme tancovať a spoznáme sa s novými ľuďmi. Je to síce vyčerpávajúce, ale je to dobre využitý čas, pretože si tu človek užije veľa zábavy.“
„Tanečný kurz je, podľa mňa, vynikajúci nápad, pretože aj keď sa tu nenaučím tancovať, tak to vo mne určite niečo zanechá. Je tu skvelá nálada a super ľudia. Nevýhodou pre mňa je, že je tu také strašné teplo, ale aspoň vidno, že sa snažíme.“
⋌LUCIA 1.D