Túžbou každého výtvarníka je tvoriť v prostredí, ktoré inšpiruje a zároveň je pre neho aj predlohou. Štyrom žiakom zo Základnej umeleckej školy Imra Wei
Túžbou každého výtvarníka je tvoriť v prostredí, ktoré inšpiruje a zároveň je pre neho aj predlohou. Štyrom žiakom zo Základnej umeleckej školy Imra Weinera Kráľa sa tento sen splnil.
Pozvanie pre žiakov bolo trochu nečakané, preto musel učiteľ Marcel Pekar trocha improvizovať. „Na Zámecké tvoření nás pozvali z gymnázia v Havlíčkovom Brode. Našu prácu poznali, vlani sa zúčastnili internetovej súťaže, ktorú vyhlasuje naša škola,“ vysvetlil netradičné pozvanie.
Priznal sa, že musel improvizovať. „Boli sme trocha pod časovým tlakom pri výbere detí, aby sme vybrali vhodných reprezentantov školy. Traja sú moji žiaci, poznám aj Lukáša, takže nebol problém,“ dodal.
Nezabudnuteľný zážitok
Štvrtý ročník Zámeckého tvoření bol zameraný na obdobie renesancie. Tomu zodpovedalo aj dobové prostredie. Účastníci tvorivých dielní tvorili priamo na zámku v troch sekciách – keramickej, grafickej, literárno-dramatickej. „My sme pracovali v keramickej sekcii pod lektorským vedením Václava Černocha,“ dodal Pekar.
Lukáš, Martin, Veronika a Zuzana prezradili, že v takomto prostredí pracovali po prvý raz. „Bolo to niečo úplne iné. Napríklad kaligrafiu sme tvorili priamo v rytierskej sieni brkami a tušom. Chvíľu nám aj trvalo, kým sme si na to zvykli,“ priznali sa Lukáš s Martinom.
Hlavným námetom keramickej dielne boli fresky. Študenti si sami namiešali farby, ktoré potom nanášali na platne. „Inšpirujúce bolo, že hoci sme fotografiu predlohy mali, mohli sme si fresky obzrieť aj priamo v miestnosti,“ hovorí Veronika.
Jazyk nebol prekážkou
Po rozdelení Česko-Slovenska začala rásť jazyková bariéra. Pre výtvarníkov však hranice neexistovali. Veľmi rýchlo sa dohovorili s českými kamarátmi, naviazali nové priateľstvá. Utužila ich renesačná hostina, ktorú kuchár pripravoval dva dni. „Až sa nám slinky zbiehali, keď sme cítili tie vône. Celá fara, kde sme bývali, nimi voňala. Však sme si potom založili,“ smiali sa. Na hostinu si dokonca pripravili dobové kostýmy. Hoci museli improvizovať, podarilo sa. Najväčší úspech zožali ich barety z papiera ozdobené perom. Použili ich aj účastníci literárno-dramatickej sekcie pri záverečnej scénke.
Radi by sa vrátili
Všetci štyria, ako aj ich učiteľ a sprievodca Marcel Pekar, svorne skonštatovali, že pobyt v Žirovniciach bol pre nich veľkým prínosom. „Naučili sme sa nové techniky, miešať farby, našli nových kamarátov. Pán učiteľ, určite budeme poslúchať. Však ešte pôjdeme,“ drankala po návrate štvorica mladých výtvarníkov. Možno sa im to podarí, pretože ako povedal Pekar, uvažujú o usporiadaní česko-slovenskej tvorivej dielne, ktorú by chceli financovať z fondov cezhraničnej spolupráce.
Socha zostala v zámku
Považskobystričania mali zážitkov skutočne dosť. Nielen z tvorivých dielní či hostiny. Láka ich najmä prostredie a kamaráti, ktorých si našli. Svoj podiel má na tom aj výstava sôch v zámku. Svojím dielom k nej prispeli aj oni. Miestna legenda hovorí o záletnom synovi pána zámku a nevernej žene miestneho mäsiara, ktorý ju zavraždil, za čo ho popravili. V zámku je inštalovaný výjav z tejto udalosti. Považskobystričania vytvorili sochu popraveného mäsiara. „Je to najdominantnejšia socha, ktorá je výsledkom našej tímovej práce. Dokonca ju pochválil aj starosta Žirovníc,“ povedal k dielu, ktoré celkom s tvorivými dielňami nesúviselo, Pekar. Sochy sú vystavené v žirovnickom zámku a obzrieť si ich môže aj verejnosť počas celého roka.⋌ (VŽ)
