Článok pokračuje pod video reklamou
Sparta a Slavia
Nový klub vznikol 20. marca 1919 a mal názov Viktória. Hrávalo sa pri Váhu, približne na mieste, kde je dnešné futbalové ihrisko. Klub nebol prihlásený do žiadnej organizovanej súťaže, ale o zápasy nebola núdza. Najväčšími úspechmi boli remízy s účastníkmi I. ligy v Prahe. So Slaviou skončil duel 1:1 a so Spartou 2:2.
Zahraničné hviezdy
V tom čase hrávali v mužstve bratia Frimelovci, ktorí neskôr obliekali dres francúzskeho Racing Paríž. Legendárnou postavou bol aj Béla Weis. Futbal výdatne podporovala rodina Kučerovcov, ktorá sa podieľala na financovaní chodu celého klubu. V snahe dať futbalu lesk, prilákali ako významnú posilu Alfréda Rakúsa z rakúskeho Rapidu Viedeň. Bolešovčania sa zúčastňovali aj významného turnaja o Preszlényiho pohár.
Povojnové súťaže
Druhá svetová vojna odviedla myšlienky ľudí úplne iným smerom. Mnohých neľútostná vojna pohltila navždy, najmä pokiaľ išlo o hráčov zo židovských rodín. Vojnu neprežil ani Béla Weis, ktorého ako partizána zastrelili v Ladcoch. Futbal napriek tomu nezanikol a po úprave ihriska sa klub s názvom ŠK Bolešov prihlásil v roku 1947 do súťaží Žilinskej župy. Prvý výstroj bol od ŠK Dubnica. Hoci bol starší a opotrebovaný, bolešovským nadšencom to vôbec neprekážalo, pretože obec nadbytkom nikdy neovplývala.
Takmer prvoligoví
Do Bolešova, ktorý už bol vtedy spojený s Piechovom, prišiel brankár a tréner Imrich Pustay, ktorý bol dvadsaťjeden rokov funkcionárom. S jeho pôsobením sa spájala aj prudký, ale premyslený rozvoj dorasteneckého družstva, vedený Vladimírom Beňom. Družstvo bolo v hre o postup do I. ligy, ale nedostatok peňazí všetko zabrzdil.
Reprezentant, olympionik
Predsedom oddielu sa stáva Milan Martišek a vedúcim mužstva Severín Beňo. Z chýrneho mužstva päťdesiatych rokov to najďalej dotiahol Emil Bezdeda, ktorý sa dostal do olympijského výberu vtedajšieho Československa. Neskôr hrával úspešne za prvoligovú Jednotu Trenčín. Ďalšími výbornými hráčmi, na ktorých sa dodnes spomína, boli „obetavec“ Vladimír Zlatoš, loptový kúzelník Jožko Hromník a strelec mužstva Jozef Korienek, ktorého tvrdé a falšované strely, tzv. kaťafalše, neraz poriadne potrápili súperových brankárov.
Neopakovateľná atmosféra
Ihrisko nemalo ohradu, a tak okolo postranných čiar stovky divákov dýchali hráčom priamo na chrbát. Bola to vždy nádherná atmosféra, aj keď sa občas stalo, že niektorí účastníci zápasu museli utekať cez vodu a pole. Neskôr sa okolo ihriska vysadili topole, ktoré vydržali takmer päťdesiat rokov a urobilo sa jednoduché oplotenie. Na zápasy sa chodilo nákladným autom, ktoré šoféroval Ján Bobot a cesta bola bezplatná. Prínosom pre futbal v obci bol príchod Róberta Richtera, zásluhou ktorého sa veľa urobilo. Sám venoval postriebrený putovný pohár a klub dostal názov Dynamo.
Totálny kolaps
Po rokoch rozvoja a rozmachu nastal v období rokov 1960 – 1973 veľký úpadok. V roku 1970 zomiera jeden z najväčších obetavcov v klube Jozef Pustay. Funkcionári sa striedali, financií ubudlo a ihrisko sa takmer úplne rozpadlo. V roku 1973 sa futbalisti dostali až na samé dno do najslabšej IV. triedy.
Lepšie časy
Recesia začína ustupovať až po nástupe Milana Martiška do funkcie predsedu klubu. Dal dohromady šikovných ľudí – J. Štefíčka, M. Vičíka, F. Beňu, A. Švítela, M. Pecuša, V. Bagina, F. Hlúška, J. Belavého a ďalších. Vedúcim mužstva bol E. Gašpar a z Dubnice prišiel brankár a neskôr tréner M. Križan. Ohradilo sa ihrisko, urobili bariéry a niekoľko lavičiek pre divákov. Hráči, aj tréneri si zaspomínali na časy, keď učiteľ a tréner Adolf Kobela trénoval dvojfázovo. Úspechy však neprichádzali ľahko a futbal bol ako na hojdačke. Funkcionári pochopili, že úspechy dospelých začínajú už od mládežníckych kategórií, a tak začínajú hrávať dorastenci aj žiaci. V roku 1978 sa podarilo dokončiť krytú tribúnu pre 400 divákov.
Známi odchovanci
Veľkou pýchou bolešovského futbalu je Pavol Burdej. Potom ako obliekal domáci dres, odišiel najprv do Púchova, kde ho našli vyhľadávači talentov jedného zo špičkových klubov Spartaka Trnava. V drese „bílych andelov“ sa v roku 1980 nemalou mierou zaslúžil o zisk Slovenského pohára. Jeho brat Igor Burdej hrával II. ligu v Púchove. Ďalším hráčom, ktorý má korene v obci, je Pavol Hudcovský. Syn bolešovského futbalistu a učiteľa Albína Hudcovského hrával za Jednotu Trenčín, TJ Gottwaldov, Spartu Prahu a Duklu Banská Bystrica I. ligu a bol aj v reprezentačných výberoch ČSSR.
⋌Dvojstranu pripravil (JŠ)
