V roku 2007 prišiel postup po súboji s Kameničanmi do II. triedy. Ako nováčik sa zachránil, ale v tejto sezóne si v klube mohli vydýchnuť až po predposlednom kole. Výhra nad Jasenicou 1:0 a debakel Prejty 0:10 v Košeci vylúštil zostupovú tajničku.
„V postupovom roku bol vo funkcii prezidenta Igor Beňo, kým ja som bol sekretárom. Po vlaňajšom turnaji sa aj pre zdravotné problémy už v klube neukázal. Prestal fungovať výbor, ktorý sa takmer úplne rozpadol. Neľahká situácia dopadla aj na hráčov, ktorí v jesennej časti dokázali získať iba chudobné tri body po výhre nad Prejtou. V zime došlo k posunu vpred. Na výročnej členskej schôdzi 22. februára 2009 sa zvolil nový výbor, v ktorom sú tajomník P. Pecuš, manažér P. Bagin a členovia J. Lacko, A. Baláž, R. Petrušek a A. Papierniková. Prezidentom zvolili mňa, ale funkciu som prijal s podmienkou, že to bude iba na rok, pretože potom by som funkciu rád ponechal mladším. Hoci som si myslel, že pri futbale skončím, presvedčili ma starosta aj poslanci, aby som prevzal funkciu. Minulé vedenie tiež dokázalo urobiť veci v prospech futbalu. Aj za pomoci dubnického klubu, ktorý poskytol mechanizmy a najmä nášho obecného úradu, ktorý zakúpil trávne semeno, máme už dva roky u nás kvalitný trávnik,“ hovorí nový prezident Slovana Bolešov Dušan Chatrnuch.
Aký máte vzťah k bolešovskému futbalu?
- Pred šiestimi rokmi som prišiel do Bolešova, kde som neskôr začal trénovať mužov a podarilo sa nám zachrániť. Futbal som hrával v Seredi, v Dubnici a trenčianskom béčku, kde som hrával s mojím predchodcom Igorom. Žijem tu a mám záujem, aby sa futbal pohol správnym smerom. Ako dôchodca by som najradšej chcel, ak by boli v čele klubu mladí, ambiciózni a inteligentní funkcionári. Problémom je, že musia zabezpečovať svoje rodiny a sú vyťažení pre prácu najmä časovo.
Na futbale je často počuť, že futbal v obci robia „cudzári“. Je to pravda?
- Áno a nielen vo výbore. V kádri mužov je to "pol na pol". Prechod medzi mužov z mládežníckych kategórií nie je ideálny, „domáci“ sú väčšinou v žiackom a dorasteneckom družstve. Mladí chlapci od nás odchádzajú najmä do Dubnice. U žiakov máme okrem našich aj chlapcov u Kameničian, Slavnice a Sedmerovca. Podobné je to aj v doraste, kde sú aj Dubničania.
Aký je záujem ľudí o futbal?
- Záujem je, ľudia sa na futbal prídu pozrieť. Nielen u nás, ale aj inde je to tak, že ak sa nedarí, tak sa kritizuje a ak sa niečo podarí, tak sa „hádžu polená pod nohy“. Prevláda závisť, čo nie je dobré a odrádza to mladých, aby pridali svoju ruku k dielu.
Zmena farby šedivej športovej budovy na žlto modrú signalizuje, že ste sa rozhodli vniesť do futbalu niečo pozitívne?
- Budova, ktorá má takmer päťdesiat rokov, začínala pomaly chátrať a pri príležitosti osláv si zaslúži nový šat. Každý, kto niečo doma oslavuje, sa skôr než pozve hostí, doma poupratuje a vyparádi. Chceme mať všetko v poriadku, aby sme sa nemuseli hanbiť. Z obce sa našli peniaze na nastriekanie fasády, architekt Janko Kvasnica urobil návrh. Využitie sa nemení, dole sú šatne, sprchy, kabíny, na poschodí sála, kde sa konajú schôdze, svadby, slávnosti a predajné akcie, aby si budova aspoň čiastočne na seba zarobila. Chceme natrieť tribúnu, búdky a garáže. Okrem hlavného ihriska robíme v mieste bývalého smetiska pred „kypou“ tréningovú plochu, aby sme nemuseli chodiť do Kameničian alebo do dubnickej haly.
Ako využívate váš kvalitný trávnik?
- Nie je to tak dávno, keď došlo k tomu, že sa s trávnikom zaobchádzalo nešetrne, až sa zničil. Dnes sme opatrnejší, ale nebránime sa jeho využitou aj pre iných.
Zahrali si tu trnavskí prvoligoví žiaci, ktorí boli na sústredení. Počas nedávneho medzinárodného turnaja hráčov do 18 rokov Slovakia cup u nás trénovali neskorší víťazi Taliani a boli spokojní.
Aj Slovenskému futbalovému zväzu sa areál páčil a je možnosť, že by sa tu v budúcnosti odohral aj zápas mládežníckej reprezentácie.
Sme v povedomí, máme krásne ihrisko, budovu, len sociálne zariadenie ešte nie je na požadovanej úrovni.
Čo by ste chceli vo funkcii prezidenta dosiahnuť?
- Ciele boli tri - pripraviť kvalitné oslavy, zachrániť mužov v súťaži a udržať štandard ihriska. Čaká nás veľa práce najmä u mužov, kde chceme, aby sa neopakovali posledné jesene, kedy sme boli na chvoste tabuľky. Verím, že pod vedením Emila Gašpara, ktorí prišiel po Máriovi Hudcovskom a Pavlovi Baginovi, chlapci uhrajú stred tabuľky. Záujem vidno, chodí ich dosť na tréningy. Nebolo by na škodu, ak by sa časom u nás znova hrala najvyššia oblastná súťaž. Myslím, že výkonnostne nezaostávame za niektorými mužstvami z dolných priečok I. triedy.
Pripravujete na oslavy niečo mimoriadne?
- Slovan Bratislava oslavoval výročie ziskom titulu, Košecké Podhradie postupom, blízko k podobnému úspechu má Tuchyňa. My sme nechceli, aby sme smútili kvôli zostupu, čo sa podarilo. Za niekoľko mesiacov, čo som vo funkcii, sme nemohli urobiť viac, ale som rád, že veci sa pohli vpred.
Pravdepodobne chystáme historické vozidlá, aby si do nich sadli ľudia, ktorí v minulosti urobili veľa pre futbal ako hráči či funkcionári. Počul som reči, že v nablýskaných veteránoch sa vozili iba olympijskí víťazi. Pre mňa sú našimi olympijskými víťazmi tí, ktorí dokázali vybudovať športový areál a prekonali všetky prekážky.
