POVAŽSKÁ BYSTRICA. Do dvanástej hodiny bolo pred základnou školou na Strede ešte ticho. Potom sa brána niekoľkokrát otvorila, aby sa z nej postupne „trúsili“ školáci s bielymi obalmi v rukách.
Stretli sme aj učiteľky. Hlavne prvácke a deviatacke niesli v náručí obrovské kytice kvetov.
Obľúbená matika, menej už čítanie
K prváčikom sme zavítali aj do triedy, keď ešte sedeli v lavi- ciach. Ich pani učiteľka Katarína Makyová práve rozdávala vysvedčenia posledným žiakom v abecede. S výsledkami v škole boli všetci spokojní, nikto sa totiž nehanbil ukázať nám svoje vysvedčenie. „Je to dobrá trieda, učilo sa mi celkom fajn. Mám v nej aj zopár takých malých všetečníkov, ale všetko je v norme. Len dve deti mali problémy. A čo mali najradšej? Najviac sa tešili, keď sme mali mať matematiku. Trochu sme zápasili s čítaním, ale naučili sa všetci,“ prezradila učiteľka. A bolo to naozaj tak.
Andrejko Almásy bol veľmi pyšný na to, že nám mohol prečítať všetko, čo mal na vysvedčení napísané. Všetky deti dostali od učiteľky okrem vysvedčenia aj za hrsť sladkých cukríkov.
Za vysvečko lego a korčule
Keď sme vošli do vedľajšej triedy Andrey Čiernikovej, mali už prváčikovia vysvedčenia porozdávané. Usmiata triedna sedela za stolom a spoza obrovskej kopy kvetov ju takmer nebolo vidieť. Jej prváci nám prezradili, že sa už veľmi tešia na prázdniny. Vysvetlili sme im, ako vyzeralo naše vysvedčenie, keď sme chodili do prvej triedy, že bolo trochu iné. V okienkach pre hodnotenie sme nemali slová, ale číslice. Skonštatovali, že to bolo celkom fajn. Ľahšie sa to vraj čítalo.
Mnohí sa pochválili, že za dobré vysvedčenie bude aj odmena. „Dedko mi sľúbil poriadne lego. Ja zas dostanem kolieskové korčule,“ ozývalo sa z lavíc. „Aj mne tato niečo sľúbil. Už sa teším, ale zabudol som, už neviem čo,“ dodal trochu zmätene Adamko Barenčík.
Teraz idú prázdniny
Od najmladších sme sa vybrali k najstarším. Deviataci sa lúčili so svojimi učiteľmi aj so školou nadobro. Niektorí prezradili, že im bude veru aj smutno. Fakt, že v ich živote nastáva dosť podstatná zmena, si veľmi neuvedomovali. „Teraz sú prázdniny, takže zmena, ktorá ma čaká o dva mesiace je ešte ďaleko. Neriešim to. Je pravda, že za niektorými spolužiakmi aj učiteľmi mi bude smutno. Veď deväť rokov je dosť dlhý úsek života,“ skonštatovala jedna z deviatačiek.
Pri odovzdávaní vysvedčení u týchto žiakov sme si vypočuli zo strany učiteľov aj zopár ponaučení. „A dávaj si pozor na tie príchody do školy,“ pripomínala Milanovi triedna učiteľka. Nuž a prečo? „Mám s tým problém. Občas sa mi podarilo zaspať a na vyučko som prišiel neskôr. Raz som to poriadne prešvihol a dorazil som až na štvrtú hodinu,“ priznal sa Miňo. No, hádam sa na strednej polepší.
V Kanade končia skôr
Rozlúčku so školou už mali najstarší žiaci za sebou, bola deň pred odovzdávaním vysvedčení a podľa triednych učiteľov to bolo veľmi pekné. Náš školský rok teda skončil len nedávno. Ako sme sa však dozvedeli v jednej deviatackej triede, nie všade je to tak. „Nie, nie! Mňa nefotografujte! Nechodím sem. Prišiel som len ako návšteva. Mám tu bratanca, ktorý končí. Ja nebývam na Slovensku, ale v Kanade. Tu som na prázdninách,“ upozorňoval Filip Mrišo. Na vysvetlenie dodal, že u nich skončil školský rok už 11. júna a býva to tak vždy, preto začal prázdniny už skôr.
Kupko, bicykle aj futbal
Niektoré deti sme sa snažili zastaviť aj pred školou. Skupinka siedmakov nás však odbila. Nemajú vraj čas, ponáhľajú sa. Keď sme sa spýtali, či chcú ukázať vysvedčenie, trochu nás poopravili. „No aj to, ale hlavne chceme ešte stihnúť kúpalisko, potom bicykle a možno zahrať futbal. Ách, konečne sloboda a žiadne úlohy,“ vysypali zo seba chlapci a už ich nebololo. Chytila ich už tá pravá prázdninová eufória.
BERNADETTA PITOŇÁKOVÁ
