O šťastí sa popísalo toho už mnoho. O tom, ako sa vie unaviť, či príde aj tam, kde ho už netreba, pretože peňazí majú dosť. My sme rozdali šťastie i peniaze inde.
LADCE. Tentoraz nás cesta pri rozdávaní pätnásťeurovky do prvej obce Ilavského okresu, ktorá je kúsok od odbočky z diaľnice smerom od Považskej Bystrice. Zastali sme oproti obchodu, kde noviny vozievame, no v chalupe nám neotvorili. Skúsili sme to o kúsok ďalej. Dvere na dome boli síce otvorené, ale zvyšok oznamu na bránke hovoril o psovi alebo viacerých. Riskli sme to a vošli dnu.
Dve Márie
Ani sme sa nestihli spýtať, keď nám žena, vidiac redakčné auto na ulici, položila otázku. „Chcete vidieť posledné noviny? Samozrejme, že ich máme. Ja odoberám Obzor takmer tridsať rokov!" Takmer nám vyrazila dych. „Kedysi, keď sme bývali ešte v Hloži, som ich kupovala tam. Potom sme sa presťahovala, a aby som nemusela každý utorok vstávať ráno, objednala som ich. Takto ich máme vždy včas, nemusíme sa báť, že by sa nám neušli," hovorí Mária Chalaňová.
Nechce, aby sme napísali výhru na ňu, a tak volá dcéru. Tá prinesie doklady, z ktorých sa dozvedáme, že stojíme pred druhou Máriou Chalaňovou. „Noviny začína čítať vždy mama, po nej príde na rad stará mama. Čím začínajú? No predsa bábätkami," zasmeje sa a spýta sa, či nám niektorá žena odpovedala inak.
Súčasť života rodiny
Obe Márie tvrdia, že noviny sú súčasťou života rodiny. „Ak je nejaký sviatok, nielen ja som nervózna, ak nie sú už v utorok. Pozriem svoje rubriky a „posuniem" noviny mame. Samozrejme, že skontrolujem bábence, ako hovorí dcéra, sme vždy zvedavé, aké mená dnes dávajú deťom. Pozriem horoskop, inzeráty," tvrdí mama Mária. „Hlavne inzeráty, viete chceli by sme si s mojím kúpiť som. Najradšej v okolí Trenčína. Chlapa mám síce zo Záhoria, no tam by som kvôli svojej rodine nechcela ísť bývať. Stačí, ak sme tam dva týždne na dovolenke," dopĺňa informácie dcéra Mária.
Šport je pre chlapov
Jediným chlapom pri rozhovore je vnuk Daniel, ktorý je príliš malý na to, aby potvrdil, že dedo, otec a strýko Jaroslav, ktorý hrával futbal, môžu čítať iba šport. Ten by v novinách nechýbal jeho mame. „Nechýba nám v nich nič. Sme rady, keď si môžeme prečítať spravodajstvo a kde sa čo deje. Niekedy vieme využiť aj pozvánky a ideme sa niekam pozrieť," dodávajú svorne obe Márie.
Čo za ne?
Za tridsať rokov, ktoré Mária odoberá MY Noviny stredného Považia, v nich nevyhrala. „Ani ma nenapadlo, že by to mohlo byť dnes. Od rána sa chystám zavárať uhorky, len mi to ide akosi pomaly. Mám akurát umyté poháre. Vždy som si povedala, že vyhrá každý okolo nás, len my nie. A vidíte! Myslím si, že za výhru by sme mali kúpiť niečo Danielovi. Mal pred dvomi dňami meniny a ďalší darček by si určite zaslúžil," končí debatu stará mama.
Na budúci týždeň rozdáme ďalšie eurá. Kde a komu, to netušíme. Určite to bude niekto, kto bude mať posledné číslo My Noviny stredného Považia.
