PÚCHOV. Kultúrnemu letu podľa organizátorov počasie nepraje. Zo štyroch akcií, ktoré sa uskutočnili, prekazil dve dážď. Divadielko HuGo predsa len deťom predminulú nedeľu rozprávku zahralo. Klinko a Kompit kráľ presvedčili deti, že v slovenských rozprávkach nie len dobro víťazí nad zlom, ale má v nich miesto aj ľudská vynaliezavosť a lesť. Dvaja členovia divadielka zaujali deti i rodičov.
Mini divadlo
Bábkové divadielko HuGo je počtom členov najmenším zo šiestich ochotníckych divadelných zoskupení, ktoré v súčasnosti pracujú v púchovskom Dome kultúry. Jeho animátormi, scénografmi, režisérmi i hercami v jednej osobe sú Peter Hudák a Andrea Golejová. Predstavenia sú určené deťom predškolského a mladšieho školského veku. Vzniklo na jeseň 2007. Vtedy prišlo postupne so štyrmi rozprávkami, ktoré mali podobu improvizovaných predstavení, počas ktorých sa mohli diváci, deti, priamo na javisku stať súčasťou príbehu. Predstavenia však boli obmedzené počtom divákov a preto v ďalšej divadelnej sezóne herci uprednostnili klasické divadelné predstavenia, pri ktorých sedia diváci pasívnejšie v hľadisku.
Stavili na slovenské ľudové rozprávky
Dramaturgicky HuGo stavilo na slovenskú klasiku. Na ľudové rozprávky zozbierané Pavlom Dobšinským. Jednou z nich bol i už spomínaný „Klinko". Desiatku bábok dokážu variabilne prispôsobiť rôznym rozprávkam. „Drevené bábky nám vyrobil rezbár a podľa rozprávky ich obliekame a vyrábame doplnky," vraví Andrea. Sami si robia scénu, hudbu aj réžiu. Ich neodmysliteľným pomocníkom je len pätnásťročný Matej Pajtáš. Má na starosti hubu a podľa toho, čo na javisku hrajú, im ju prispôsobuje.
Deti na javisku
Divadelníci spolupracujú aj s divákom a deti zapájajú do predstavenia. „Sú čoraz viac žiadanejší. Tento rok svojím predstavením otvárali Dubnické kultúrne leto," dodala Vargová. Divadlo funguje počas celého roka a poznajú ho škôlkari i školáci z celého okresu a v tejto sezóne má za sebou 29 predstavení. „HuGo je naše jediné výjazdové divadlo, ktoré chodí na vystúpenia do škôl, keď si ho vyžiadajú," hovorí riaditeľka Domu kultúry Milada Vargová. Andrea s Petrom dialógy tvoria väčšinou pri čaji. „Sadneme si pijeme čaj a snažíme sa načrtnúť hrubú podobu inscenácie. Jej podoba sa mení počas dialógov po telefóne či na dvore, sme susedia," hovoria.
Improvizácia a radosť z hry
Rozprávky sa naspamäť neučia. „Naše predstavenie je akoby improvizácia na tému. Spravíme si len rámcový scenár, ktorého sa držíme," hovorí Andrea. Podľa nej improvizujú často aj počas predstavenia. Predstavenia pre škôlkarov i školákov trvajú štyridsaťpät minút a interakcia s deťmi je vždy iná. Od vytvorenia scenára až po premiéru potrebujú asi dva mesiace. „V žiadnom prípade to nie je učenie scenára, pre nás je to relax," hovoria obaja.
Svojím výkonom dokážu zaujať aj dospelých divákov. Pri poslednej návšteve divadelníkov zo Srbskej Starej Pazovy boli v hľadisku z veľkej časti dospelí a živo reagovali. „Rozprávka je však určená deťom a teda sme sa k divákom i tak správali a veľmi sme sa na tom bavili," vraví s úsmevom Peter. Za predstavenie si vyslúžili obrovský potlesk.
Dobrá spolupráca je podľa nich so žiakmi prvého stupňa. „Vedia reagovať, rozumejú vtipom a nie sú hanbliví. Iné je to s maličkými deťmi," hovorí Andrea.
Andrea a Peter
„Učím deti v materskej škole a divadlu sa venujem od malička," povedala Andrea. Okrem divadla jazdí s manželom na horskom bicykli a neustále sa vzdeláva. Študuje pedagogiku. Peter sa divadlu venuje viac ako dvadsať rokov. Okrem toho pracuje pre televíziu a noviny, vedie divadelný súbor Ochotníček a je režisérom dospelých divadelníkov. „Poteší ma, keď ma niekto na ulici pozdraví a spýta sa, kedy zasa hráme," hovorí Peter.
