Keď v r. 1919 založili Kučerovci futbal, tak mladí z vtedajších obcí Bolešov a Piechov poškuľovali aj po iných športoch. Bol to predovšetkým hokej, ktorý sa hrával na zamrznutom ramene Váhu (Malý Váh). Hrávať ho začali bratia Kučerovci (Marci a Karol), bratia Hanákovci (Rudo, Tono a Janko), Janko Rafaj – Elek, bratia Steinerovci a ďalší. Aj kanoistika sa objavila zásluhou bratov Hanákovcov, plávaniu sa venovali študenti na čele s Milanom Lukáčom a s Albínom Hudcovským sa konali v Bolešove pri prievoze počas prázdnim pravidelné plavecké preteky.
Po druhej svetovej vojne študent medicíny Jožko Hlucháň organizoval cezpoľný beh a cyklistické preteky. Po vybudovaní plnoorganizovanej základnej školy sa naplno rozbehla atletika zásluhou učiteľov Mariána Križana, Adolfa Kobelu a najmä Milana Ondráša. V Bolešove vyrástli majstri Česko-Slovenska, Slovenska, kraja. Spomeňme si na sestry Mikulové, Vlasta Patku, Anku Sabatkovú, Jožka Kňažka, Marcelu Kotešovú, Agnesu Štefancovú, Lacka Šedivého a ďalších.
Žiaci miestnej školy trénovali dvojfázovo nielen futbal, ale aj hokej v Trenčíne. Neskorší futbalový hráč Žiliny a Dubnice nad Váhom (otec neskorších hokejových reprezentantov) Ladislav Pavlikovský bol hádam väčším hokejovým ako futbalovým talentom.
Ani motorizmus neobišiel Bolešov. Jozef Petrík, Jozef Švíteľ a Šaňo Hudcovský sa mu venovali aj pretekársky, keď posledne menovaný dosiahol najväčšie úspechy. Jožko Švíteľ dokonca založil aj oddiel boxu, ktorého stánkom sa stala sála u Steinera. Veľkým sviatkom v Bolešove býval cyklistický pretek Okolo Bolešova za účasti reprezentantov Česko-Slovenska, ktorého organizátorom bola Základná škola a Adolf Kobela. Z domácich cyklistov to boli Milan Galko, Anton Sládek (víťaz pretekov okolo Košece), Ondrej Pavlík a Fero Štádler, víťaz na okruhu v Novej Dubnici.
Úplne sa zabúda na veľké úspechy žiakov miestnej školy v branných športoch a na učiteľa Janka Orechovského, ktorý sa žiakom venuje. Tento pedagóg vychoval aj víťaza sveta v matematickej olympiáde J. Bednárika z Bolešova. Spomenie si niekto na neho a vzdá mu úctu?
V zabudnutosti ostáva vtipkár a zabávač, futbalista Jozef Lacko – Čukala a jeho povestný Cigánsky bál v roku 1956 v Bolešove, i jeho brat Eduš, futbalový brankár, člen spevokolu a ochotníckeho divadla. Takto by sa dalo spomínať ďalej.
Oslavy prehrmeli, funk- cionári si odfúkli, slávnostný guláš je dojedený. Nastanú dni všedné, plné lopotenia, niekedy zahmlené nezdarom, no inokedy presvietené jasom šťastia z úspechov a dobre vykonanej roboty.
Práve v týchto chvíľach teba začať s prípravou osláv storočnice futbalu v Bolešove. Naozaj? Uvažujme spoločne. Bol to len futbal? Neboli futbalisti „zapletení“ aj v iných špor- toch? Nuž, pripravujme naozaj reprezentačnú publikáciu s príznačným názvom „Almanach organizovaného športu v Bolešove – 100-ročné jubileum,“ ktorá by vystihla všetko, čo so športom v tejto obci súvisí. Učitelia telocvikári a historici by mohli získať žiadaný kredit, študenti stredných škôl tému pre SOČ-ku, vysokoškoláci dokonca tému pre diplomovku. Materiálov je dostatok, len ich treba vyhľadať a spracovať, napr. treba pozrieť Obzor, Šport, Bolešovský hlas, Považie, Predstih a iné zdroje. Bola by to nielen krásna, ale aj záslužná práca. Pustiť do toho by sa mohol Dušan Chatrnúch, Milan Pecuš, Milan Ondráš, Ing. arch. Janko Kvasnica, Tichý a ďalší. Nečakajme!
⋌ADOLF KOBELA
