Vretenica severná je náš jediný jedovatý had. K stretom s človekom dochádza podľa Milan Kánya, predsedu Združenia priateľov herpetofauny, jedine vtedy, keď nemajú pred človekom možnosť úniku.V prípade uhryznutia v Kalmenoch došlo podľa Kánya k situácii, keď sa had cítil ohrozený.
Správy o premnožení vreteníc popiera. V prírode musí byť človek jednoducho opatrný.
Jed nemusí použiť, šetrí
„Vretenica sa vyhrievala na svojom mieste a hrozilo jej odrazu rozpučenie. Inštiktívne použila svoju jedinú zbraň - uhryznutie. V prípade sebaobrany vo väčšine prípadov nedochádza k vstreknutiu jedu (ide o suché uhryznutie, ktoré má len zastrašiť). Produkcia jedu je pre vretenicu veľmi energeticky náročný proces a stojí ju veľa síl. Je to zároveň jediný prostriedok obstarania potravy. Preto jeho použitie veľmi dobre uváži," vysvetľuje Kánya.
Uhryznutia sú ojedinelé
V prípade Pauly sa suché uhryznutie vylúčilo a lekári podali pacientke sérum proti jedu. Žena mala jednoducho smolu. Uhryznutia vretenicou sa vyskytujú podľa Kánaya len zriedka. Potvrdzujú to aj z Národného toxikologického informačného centra (NTIC) v Bratislave, kde takéto hlásenia evidujú len ojedinele. „Máme veľmi málo uštipnutí vretenicou. Väčšinou si to ľudia pomýlia a ide o užovku. Minulý rok sme riešili jeden takýto prípad a tento rok je žiadny, s výnimkou tejto pani, " hovorí lekárka Blažena Cagáňová z NTIC.
Výskyt vreteníc
Kánya dodáva, že výskyt vreteníc severných je v okolí Ružomberka bežný. Počas dňa sa však mimo dier pohybujú podľa neho zriedkavo. „Sú to studenokrvné živočíchy. Nevedia regulovať teplotu tela a preto sa musia vyhrievať na slnku, alebo sa skrývajú v chládku. V letných dňoch sa vyhrievajú len včasne ráno. Počas horúčav sa ukrývajú v dierach. Von potom vyliezajú až za súmraku. Nevyhľadávajú vodu, vystačia si len s kvapkami rosy. Zväčša nežijú v nadmorských výškach nižších ako 500 metrov nad morom," dodáva k výskytu Kánya.
Poplašné správy
Kriticky sa vyjadruje k poplašným správam o premnožení vreteníc. „Permanentne sa objavujú takéto informácie začiatkom leta v médiách. Sú spôsobené väčšou aktivitou a menej opatrným pohybom hadov po opustení zimovísk," vysvetľuje Kánya. V tom čase sú plazy podľa neho ešte „ospalé" a menej opatrné, keďže sa snažia nájsť po zime čo najskôr prvú potravu a následne partnera na párenie.
Strach z plazov
„Strach z plazov je už stáročia odmalička vštepovaní do detí od ich okolia. Každý kto sa o ne začne bližšie zaujímať, čoskoro zistí, že je to neoprávnene. Sú to naviac predátori, ktorí regulujú počty iných druhov zvierat, a tak zabraňujú ich premnoženiu. Konkrétne vretenica sa v dospelosti živý výhradne hlodavcami, ktoré by bez regulácie narobili veľké škody a zároveň by mohli prenášať nebezpečné choroby," dodáva Kánya.
