Článok pokračuje pod video reklamou
Trom chlapcom z Domaniže, ktorým učarovala robotika sa podarilo opäť dostať na medzinárodnú súťaž RoboCup 2009. Juraj Miškech, Lukáš Blažek a Ján Paholík cestovali začiatkom prázdnin do rakúskeho Grazu.
GRAZ. Súťažili opäť v kategórii futbal. Zo stavebnice lego a s použitím rôznych senzorov kompatibilných so stavebnicami RCX aj NXT postavili dvoch robotov, hráča a brankára. Na súťaži ich futbalisti museli bojovať na elektronickom futbalovom ihrisku proti robotom žiakov z celého sveta.
Boli úspešní a mali aj šťastie na dobrých spoluhráčov v supertíme, ktorí sa losovali každý deň. Z 24 tímov skončili na treťom mieste.
Viac technických výhod
Modely nevyzerajú ako človek, ale skôr ako malé hracie autíčka. Boli veľmi podobné, ako tie, s ktorým chlapci už na súťaži boli v USA. Zdanie však klame. Ich konštruktéri nás hneď vyviedli z omylu a začali opisovať technické výhody tohtoročných modelov. „Je to celkom iná konštrukcia. Urobené sú predovšetkým tak, aby boli ľahšie, ale silné. Majú aj prevody na silu," hovorí Janko Paholík. „Aj program je iný. Veľká výhoda je, že útočník má aj kompas, čo sme predtým nemali. Vďaka nemu sa robot otáča na súperovu bránu, obchádza loptu a nedáva si vlastné góly," pridáva ďalšie výhody Lukáš Blažek.
Vlastné góly a kompas
Práve dávanie vlastných gólov, to bol kameň úrazu, ktorý najviac chlapcov trápil pri účasti na poslednej súťaži. Vtedy si ich dal požehnane, teraz už len jeden za zápas. Kompas mali chlapci od Lukáša Boška, ktorý im ho dal, lebo jeho roboty ho už nepotrebujú. Posunul sa totiž v súťaži do inej kategórie, a tak mohol chlapcom požičaním kompasu pomôcť. Je to študent gymnázia v Považskej Bystrici, ktorý chlapcov vedie aj v krúžku na škole v Domaniži a veľa ich naučil.
Všadevidiaci brankár
Výhod menovali chlapci samozrejme viac. „No a zabudli ste, že útočník má aj kolieska na boku konštrukcie, aby sa nezasekával v rohoch pri stenách. On potom nič neuhrá, keď bude stáť zaseknutý pri stene, viete," vysvetľuje ďalšie výhody Juraj Miškech.
Ďalej chlapci dodávajú, že útočník má tri snímače, ktoré sledujú loptu, dva na boku a jeden v strede i zdokonalené riadiace centrum. Brankár, že má šesť snímačov lopty a vidí v uhle 180 stupňov. Zachádzajú aj do technickejších podrobností.
Tvorivá atmosféra
Mnohým veciam, ktoré nám chlapci zápalisto oznamovali sme nerozumeli. Keď sme však sledovali ich zápal, bolo nám jasné, že pri tvorbe elektronických futbalistov sa mladí vyznávači robotiky pri objavovaní posunuli kus dopredu.
Prezrádzajú, že medzi nimi vládla pravá tvorivá atmosféra občas aj plná vášní a napätia. A preto, keď padne otázka, či sa pri konštruovaní škriepili, prichádza pohotová odpoveď. „Hej, hej, jasné. Najlepšie bolo, keď už bol kompletne postavený robot a Janko odrazu prišiel a povedal: - Ty počúvaj, mám taký nápad, čo keby si toto tak trošku rozobral a zmenil. A vždy to spomenul, až keď to bolo hotové," prezrádza jeden z chlapcov. „Tak to ťa nenapadne hneď na začiatku, až potom, keď to vidíš hotové," bráni sa Janko. A tak chlapci stavali a znovu rozoberali a zase stavali a rozoberali. Až bol model taký, že s ním boli ako-tak spokojní.
Zlepšenia do budúcnosti
Na modeloch pracovali od októbra minulého roku a na celosvetovú súťaž v Grazi pripravovali hlavne útočníka. Zdokonaľovali ho asi tri týždne pred súťažou.
Dnes však už snívajú o ďalších zlepšeniach. Rozhovoria sa o brankárovi.
„Často sa stáva, že nám ho druhý robot otočí, a ako sa nahne do pravej strany má v bráne odkrytý priestor, čo nie je dobré. Na to by bolo dobré, keby mal otáčkový snímač alebo kompas," dozvedáme sa od Lukáša. Keby mali chlapci na lepšie lego, všetko by bolo podľa nich inak. Nemuseli by hrať prevažne obranný futbal, ale aj viac útočný. Pri možnostiach, ktoré im dávajú ich modely by však útočná taktika priniesla viac škody, ako osohu.
