Letné teploty a vlhký
vzduch po daždi sú rajom pre malé nebezpečné cudzopasníky – kliešte. Takže ak trávite voľný čas v prírode alebo v mestskom parku, dávajte si pozor.
Už neplatí, že kliešte sa vyskytujú len do nadmorskej výšky
700 - 800 metrov. Vzhľadom na globálne otepľovanie sa dostávajú do čoraz vyšších horských polôh. Kliešťa teraz chytíte už aj
v záhrade pred domom. Kliešte sa udržujú vo vrstve zelene
cca 0,5 – 1 m nad zemou, kde nachádzajú potrebnú vlhkosť. Vyskytujú sa vo vhodných biotopoch, najmä v zmiešaných
a listnatých lesoch a v terénoch s krovinami. V súčasnosti ich výskyt prešiel i do mestských parkov. Najväčšia aktivita kliešťov je v teplom období roka, to znamená na jar a v lete. Zahŕňa vlastne obdobie od apríla do polovice októbra.
Kliešte na území nášho štátu môžu prenášať a šíriť závažné infekčné ochorenia, najmä kliešťovú encefalitídu a lymskú boreliózu.
Kliešťová encefalitída
Aj keď vírusy encefalitídy či inej choroby prenášajú len dve percentá kliešťov, nikto si nemôže byť istý, či práve on nie je infikovaný. Kto nie je očkovaný, mal by postupovať pri každom náleze kliešťa na tele opatrne, pretože sa môže infikovať vírusom encefalitídy. Toto ochorenie v minulosti predstavovalo smrteľné riziko, dnes už najmä len zdravotné.
Prvé príznaky infekcie sa objavia asi po týždni a majú charakter chrípky s typickými zvýšenými teplotami, bolesťami hlavy a tela a pocitom únavy. Po dvoch až štyroch týždňoch nastupuje druhá fáza, ktorá je sprevádzaná vysokými horúčkami, stavmi blúznenia, dezorientáciou, prípadne stavmi bezvedomia.
Ochorenie je v mnohých prípadoch nasledované dlhou rekonvalescenciou, ktorá pacientov vyradzuje z práce na dobu najmenej dvoch mesiacov.
Lymská borelióza
Po uhryznutí kliešťom sa do krvného obehu môže dostať aj mikrób lymskej boreliózy. Infikovaný človek zaregistruje často po siedmich až desiatich dňoch zväčšujúcu sa červenú škvrnu
v mieste prisatia. Niekedy je miesto sfarbené do fialova a svrbí. Príznakom môže byť aj horúčka, bolesti svalov, trasenie
a únava. Ak sa choroba nediagnostikuje a nelieči, po niekoľ-kých týždňoch sa objavia problémy spojené s nervovou sústavou, to znamená bolesti hlavy, končatín i chrbtice, porucha citlivosti, stuhnutie šije, obrna lícneho nervu. Zápal potom prejde na svaly a môže zasiahnuť aj srdce. V ďalšom štádiu po niekoľkých rokoch sa postihnutý ocitne vo fáze chronických problémov s kĺbmi, kožou či nervovým systémom.
KATARÍNA KVAŠŇOVSKÁ
