Prvá písomná zmienka o obci, ako aj o hrade, pochádza z roku 1259. Hrad bol postavený ako pohraničný, na ochranu obchodnej cesty vedúcej na Moravu.
Lednické panstvo svoje územie neustále rozširovalo. Najväčší rozmach dosiahlo v roku 1600, keď mu patrilo dvadsaťšesť obcí a osád. Keď bolo v roku 1848 zrušené poddanstvo, zanikli panstvá i Lednica.
Pôda bola rozdeľovaná poddaným a zo zvyšku pozemkov bol utvorený veľkostatok v Lednických Rovniach. Poslednému majiteľovi, Jozefovi Schreiberovi, sklárskemu podnikateľovi, bol v roku 1945 majetok veľkostatku znárodnený.
Hrad striedal panovníkov
Hrad v 15. storočí často menil majiteľov, až sa nakoniec stal sídlom lúpežných rytierov. Dlhé roky si naň robili nárok Podmanickí, ktorí s lednickým panstvom susedili. Podarilo sa im to v roku 1533 násilím. Pretože napätie medzi moravskou a uhorskou stranou sa stupňovalo, kráľ Ferdinand I. daroval Lednicu Imrichovi Telekessymu, ktorý mohol napätie zmierniť. Ten však rok na to zomrel a jeho následníkom sa stal jeho syn Štefan. Boje s moravskou stranou sa opäť rozpútali. Štefanovi sa narodil syn Michal a o tri roky mu zomrela manželka. Z Michala sa stala sirota, keď mal desať rokov. Vyrastal medzi drsnými mužmi. Ako šestnásťročný sa zbavil poručníctva a ako osemnásťročný sa oženil. Prihlásil sa do vojska a bojoval proti Turkom, za čo od kráľa dostal ako odmenu zemiansku kúriu a pozemky.
Mal násilnícku povahu
Dobrodružný život poznačil jeho povahu. Bol výtržník, násilník a po bujarých pitkách cválal s chlapmi po kraji, budil ľudí zo spánku a obťažoval ženy. Belušský richtár dosvedčil, že k nemu utiekol poddaný z Lednice preto, lebo mu Telekessy zneuctil ženu a jeho prenasledoval. Podľa svedkov raboval kúrie, prepadával šľachtické domy, zabíjal ľudí, vyrábal falošné peniaze zo striebra a cisársky sprievod okradol o drahocenné predmety určené cisárovi. Za spáchané zločiny ho krajinský snem postavil pred súd a v roku 1601 ho verejne popravili.
Po smrti Michala Telekessyho hrad vystriedal niekoľko majiteľov. Takmer tridsať rokov ho vlastnili Dobóovci, neskôr Rákociovci, Maťašovskí a Erdödyovci. Ako posledný vlastnil lednické panstvo podnikateľ Jozef Schreiber a v roku 1945 sa stal majetkom československého štátu.
Život po vojne
Prvý autobus začal do Lednice a Lednických Rovní premávať v roku 1948. Neskôr sa trasa predĺžila až do Púchova, Považskej Bystrice a Dubnice. Postupne v obci zavádzali elektrický prúd, pobočku tu mala Štátna sporiteľňa i Verejná bezpečnosť. Veľký význam malo pre obec zdravotné stredisko.
