Tentoraz sme sa vybrali hľadať výhercu 15 eur na koniec Púchovskej doliny. Napriek hrozivému dažďu vyšlo slniečko a šťastie sa usmialo na toho, kto si výhru právom zaslúžil.
LYSÁ POD MAKYTOU. Na prvý pokus sme v Strelenky pri hľadaní výhercu úspešní neboli. Staršia pani nám povedala, že oči jej už veľmi neslúžia, a tak ani noviny veľmi nečíta.
Obzor doma nemala. V najnovšom vydaní novín, ktoré sme jej darovali, ju hneď zaujal článok o pašerákoch alkoholu v Záriečí a vretenici. Dlho sme sa s ňou rozprávať nemohli, na ceste sme totiž zbadali mladého chlapca.
Za výherkyňou sme išli na Poľanu
„Neviem, či má mama doma Obzor. Kupuje ho síce, nie však pravidelne,“ reagoval na otázku, či majú doma naše noviny, Michal Putala. Keď sme chceli ísť domov za jeho mamou, povedal nám, že nie je tu, ale hore na Poľane. A tak nás čakala cesta do poriadneho kopca. „Z Obzoru? Pre pánakráľa, a kde ste sa tu nabrali? Veď sem málokto príde,“ vítala nás v dome na Poľane pri bránke Milka Putalová.
Noviny doma mali. „Kúpil ich teraz Bohuš. Rád lúšti krížovky a práve v tomto čísle mu chýbala. Zatiaľ sa mu nepodarilo nič vyhrať,“ prezrádza pani Milka. Dodáva, že ona si radšej prečíta o tom, čo sa deje u nich v Púchovskej doline. „Ale najradšej pozerám stranu bábätiek. Len jedno nepochopím. Prečo dávajú tie mamy fotiť len deti a neodfotia sa s nimi? Mali by ste to nejako prikázať, alebo čo. Veď je to smutné, keď sú na tých fotkách detičky bez mám,“ hovorí Milka.
Privítala by viac receptov
Rada by si v našich novinách prečítala nejaké dobré recepty, páčili sa jej tie, keď varila redakcia. „Nejaký by som aj ja poslala do redakcie na ochutnávku,“ ponúkla sa.
Veľmi málo sa v novinách venujeme podľa nej problematike poľnohospodárstva. „Viete, veľa ľudí na dedinách tým stále žije. Ani ja si neviem predstaviť, že by som nič nechovala, či nepestovala,“ prezrádza o sebe Milka. Je naučená od detstva pracovať okolo zvierat a roli. Doma má dve kravy, morky, sliepky, zajace a ešte aj dvoch psov. Hovorí tiež šťastnú novinu. „Nuž, a teraz máme malé teliatko. Narodilo sa len nedávno, pred dvoma týždňami. Je to jalovička, voláme ju Brezuľka,“ chváli sa Milka.
Je v jednom kolotoči
„Ona sa celý deň nezastaví, stále lieta. Aj nás naháňa. Mňa i synov. Jej koníček sú sená. Kosenie, obracanie, hrabanie, jednoducho všetko, čo súvisí s touto prácou, ju veľmi teší. Niekedy to nechápem, ide ma poraziť,“ hovorí Milkin partner Bohuš.
Milku sa aj synovia už párkrát pokúšali odhovoriť, aby už kravu predali a na roli zasadili menej, ale ona nechce o tom ani počuť. „Je s tým veľa roboty, ale je to môj život, tak som naučená. Aj teraz s tým teliatkom bolo kopec práce, lebo krava nie a nie sa oteliť. Posledné dva týždne som k nej musela v noci chodiť, dokonca aj chalani ju strážili. Nakoniec v jedno ráno prišiel Bohuš z maštale so správou, že jej odtiekla voda. A o chvíľu už bolo vidieť teliatku nohy. Narodilo sa bez problémov. Bolo krásne asi 70-kilogramové,“ opisuje narodenie teliatka Milka.
Pomáhajú i vnúčatá
Starostlivá gazdiná má teraz na návšteve aj vnúčatá, deti najstaršieho syna Števa. Malý Maťko nám prezradil, ako dáva teliatku jesť. „Nepije od kravy, ale z vedra. Treba mu však predtým dať do pusy prsty, aby sme ho trochu oklamali,“ vraví Maťo. Milka dodáva, že sa to robí preto, aby teliatko začalo sať, ako keď má vemeno svojej mamy. U Putalovcov sme zažili doslova exkurziu. Boli sme spokojní, že môžeme pomôcť vdove, ktorá sa stará ešte o dve deti.
Tentokrát sa šťastie usmialo na človeka, ktorý si to zaslúžil. Rovnaký pocit môžete zažiť aj vy, ak si kúpite najnovšie číslo týždenníka My Noviny stredného Považia. Ak vás osloví redaktor a noviny budete mať kúpené, pätnásť eur bude vašich. ⋌
⋌MARCELA FILOVÁ
