DUBNICA. „Majstrovstvá sveta vo Fínsku boli po dánskom Aarhuse ďalším významným podujatím, na ktorom som sa v tomto roku zúčastnil. V Dánsku som bol úspešnejší, čo sa týka zisku cenných kovov. K bronzu na 10 kilometrov som pridal zlato v polmaratóne za 1:26,20 h.Bežali sme všetci dohromady, rozdelení do kategórií. Ak by som bol v mladšej kategórii, obsadil by som druhé miesto. Na Lahti som sa poctivo pripravoval, ale konkurencia viac než šesť stoviek bežcov vzbudzovala rešpekt. Na štarte bolo 558 bežcov a v len v našej kategórii bolo 42 pretekárov," zamýšľa sa majster sveta.
Vincent Bašista má za sebou niekoľko maratónov, v ktorých na svoj vek dosahuje veľmi dobré časy. „Môj najlepší výkon je z vlaňajšieho šampionátu v Slovinsku, kde som zabehol čas 3:00,04 h. Ak by som bol o päť sekúnd rýchlejší, dostal by som sa pod dve hodiny, čo je hranica, pod ktorú sa každý maratónec túži dostať. Neviem, či sa mi to niekedy podarí, lebo mladší už nebudem," spomína Vincent, ktorý po dlhoročnej pauze začal opäť športovať až ako 62-ročný.
„V mladosti som behával, ale potom som pokračoval už iba ako funkcionár. Kondíciu som si udržiaval bicyklovaním a chatárčením, kde bolo roboty dosť. Po odchode do dôchodku som rok učil na Trenčianskej univerzite. Keď mi po roku skončila zmluvy, rozhodol som sa niečo dokázať. Vrátil som sa k atletike, čo mi veľmi pomohlo. Musím dodržiavať životosprávu, ale askét nie som. Beh je pre mňa droga, pohyb mi pomáha aj po psychickej stránke. Voľného času veľa nie je. Aj teraz mám v hlave plán záhradnej pivnice. Z práce idem na chatu a odtiaľ večer na štadión, niekedy aj neskoro večer. Behávam v okolí Kolačína, ale v parku a na štadióne. Dvakrát týždenne behám po kopcoch kvôli kondícii, kombinujem to s úsekmi na dráhe a rovinatými terénmi."
Príprava na šampionát vo Fínsku bola náročná. „Nič som nepodcenil, na začiatku roka som bol desať dní vo Francúzsku u dcéry, kde som behával. Doma som predpoludním pravidelne behával medzi Dubnicou po kanáli až po bránu púchovského závodu. Poobede nasledovala ďalšia porcia kilometrov. Mesačne to bolo aj 700 km. Prvý tohtoročný maratón bol v Bratislave, ale výsledný čas kvôli žalúdočným problémom nebol najlepší, napriek tomu, že známy odborník Karola Petöcz potvrdil, že vytrvalosť bola dobrá. Na Podvihorlatskom maratóne okolo Šíravy som porazil známeho Petra Polláka, ktorý je traťovým rekordérom v čase 3:08 h.
Kysucký maratón po návrate z Dánska bol poslednou previerkou, ale tam som sa presvedčil, že maratón sa nedá bežať hocikedy. Druhú polovicu som musel kombinovať prvýkrát v živote s chôdzou a dvesto metrov pred cieľom som musel zastaviť," približuje neľahký život vytrvalca Vincent Bašista.
Cestu za medailou sprevádzali od začiatku problémy. „Po prílete do Helsínk ma takmer poslali k lietadlu do Osla a potom mi meškala batožina. Pred štartom päťky som si zabudol štartovné číslo na izbe v škole, ktorá bola vzdialená viac než dvadsať kilometrov. Bez čísla sa štartovať nedalo. Už som sa zmieril, že nebudem bežať, ale jeden Fín mi pomohol a autom ma odviezol tam aj späť. Naviac mi chýbali spinky na prichytenie čísla, ale päť minút pred štartom som bol pripravený, no nerozcvičený.
Ak by som sa vyhol spomínaným problémom, mohol som mať aj medailu. Pred maratónom som si povedal, že nemám čo stratiť, lebo mám dovolenku a nikto ma nesponzoruje. Lepšie časy mali nahlásené Ukrajinec s Rusom, aale ja som si bežal svoje tempo. V polovici trate sa Ukrajinec asi štyri kilometre držal, no potom som sa mu vzdialil a získal som zlatú medailu," vracia sa k majstrovstvám sveta Vincent.
Vincent Bašista neľutuje ani vynaložené prostriedky, ani námahu a výsledkom sú pekné úspechy a medaily. „Len štartovné je viac než sto eur, k tomu ubytovanie, strava, fotografie, diplom, výsledky. Za tie peniaze som mohol mať peknú dovolenku, ale neľutujem. Som rád, že sa stretávam s ľuďmi rovnakého zmýšľania, len ma mrzí malý záujem u nás doma. Súperi sa prezentujú na vysokej úrovni, len my beháme v tom, čo si sami zoženieme. Je na škodu, že máme zbytočný rešpekt a sedíme za bučkom, hoci výsledky nám viaceré vyspelé štáty môžu závidieť," dodal svetový šampión z Dubnice, ktorý by si zaslúžil väčšiu podporu od mesta, ktoré reprezentuje. Možno sa jej dočká na svetovej súťaži v Brazílii, na ktorej o niekoľko rokov nechce chýbať.
