DOMANIŽA. Začiatok tretieho ročníka jarmoku vybubnoval na „rínku" Tibor Augustín.
Je to 81-ročný pamätník domanižského farníckeho divadla ešte z predvojnových čias.
Výsada obce
Výsadu usporadúvať jarmoky dostala obec od kráľovnej ešte v osemnástom storočí.
„Ide o obnovenú tradíciu, pretože právo usporadúvať sedem jarmočných dní v roku udelila Domaniži rakúsko-uhorská cisárovná Mára Terézia ešte v roku 1756. Jarmoky sa u nás konali nepretržite až do oku 1917," povedal starosta Jozef Galko.
Výrobky aj kultúra
Na tohtoročnom jarmoku, ktorý bol zatiaľ najväčší, neprišli síce jarmočníci s rožným statkom alebo s koňmi, no pozerať aj zajesť bolo čo. V ponuke bol miestny ovčí syr a žinčica či ukrajinský boršč, sladkostí alebo aj burčiak a medovina. Nechýbala ani ulička tradičných remesiel.
O dobrú zábavu sa postarali folklórny súbor Limbora z Prečína, mažoretky z Rajca, školáci aj predškoláci z Domaniže či hudobné zoskupenia manželov Paholíkovcov a Čelkovcov, odchovancov domanižského hudobného majstra Antona Kučíka. Nechýbala ani speváčka Helena Vrtichová.
