Hlavne koncové obce v dolinách a s malým počtom obyvateľov majú problémy s financovaním malotriedok. Majú aj nízky prirodzený prírastok a veľa starších obyvateľov.
Zrušenie škôl podľa starostov k omladeniu obcí neprispeje, preto sa snažia prevádzky škôl za každú cenu udržať.
Detí je však stále málo. Niekde pomôže spojenie s materskou školou či výstavba nájomných bytoviek. Inde ani to nie. Obec tak stratí jeden z bonusov, ktoré ocenia mladí, keď sa rozhodujú, či v obci zostať, vrátiť sa do nej alebo odísť do mesta. Má to vplyv aj na spoločenský život, na ktorom školy participujú, zamestnanosť v obci.
Školu celkom zrušili
Činnosť malotriedky v Hornej Marikovej museli pozastaviť na neurčito už minulý rok. „Ročne sme doplácali na chod školy 700-tisíc korún (23 235 eur). To, čo sme dostávali zo štátu, nám ani zďaleka nestačilo Mali sme štyroch druhákov, štyroch štvrtákov a tri deti v materskej škole. Vykurovať sme museli veľkú jednoposchodovú budovu s prízemím, bývalú desaťtriedku, platiť 2 učiteľov, kuchárku, školníčku a kuričku v jednej osobe, energie. Budova bola na prevádzku pri týchto počtoch absolútne nevhodná. Bola postavená v päťdesiatych rokoch, keď bol prírastok detí v obci celkom iný. To sa jednoducho nedalo zvládnuť," hovorí starosta Hornej Marikovej Pavol Pacek. Školáci a škôlkari dochádzajú do materskej i základnej školy do Dolnej Marikovej, vzdialenej asi šesť kilometrov.
Pomohlo spojenie so škôlkou a výstavba
Inú situáciu majú v Jasenici, ktorá leží na vstupe do Papradnianskej doliny a sťahujú sa sem aj mladé rodiny z okolitých dedín či Považskej Bystrice. Nie je to ďaleko od mesta, sú tu možnosti pre výstavbu rodinných domov či bývania v nájomných bytovkách. „V základnej škole máme 38 detí a v materskej 22. Máme ich spolu v jednej budove. Na prevádzku školy nám financie, ktoré dostávame transférom v rámci prenesených kompetencii, stačili. Pomáha nám aj to, že škola je spolu s materskou školou. Samozrejme, z financií, ktoré dostaneme zo štátu, nemôžeme financovať žiadne opravy v škole. Na to musíme nájsť iné zdroje," hovorí starostka Jasenice Táňa Kňažková.
Plytvanie peňazí pre nevyužitý projekt
Kňažková dodala, že nechápe niektoré postupy pri rozdeľovaní peňazí na rekonštrukciu škôl. Mrzí ju, že hoci je známe, s akými finančnými problémami sa obce pasujú, u nich zostal nevyužitý projekt na rekonštrukciu školy. Považuje to za plytvanie peňazí. „Uchádzali sme sa o financie na rekonštrukciu školy z eurofondov. Výzva išla z ministerstva školstva. Nesplnili sme podmienku 200 žiakov. Máme pritom projektovú dokumentáciu, na ktorú sme dostali z fondu Phare v roku 2006 16-tisíc eur, ktoré prideľovalo to isté ministerstvo. Počiatočná investícia sa vlastne nedotiahla do konca. Neboli to zbytočne vynaložené investície na projekt?" hodnotí Kňažková.
Slopná a Lieskov si to podelili
Na prevádzku malotriedky zatiaľ stačia peniaze v rámci transféru aj v Slopnej, kde majú 46 detí. Škola funguje bez materskej školy. Tá je v Dolnom Lieskove. V Slopnej zas majú základnú školu. „Pri tomto počte detí si s financiami, ktoré dostaneme, vystačíme. Rozšírili sme školský obvod, chodia k nám aj žiaci z Dolného aj Horného Lieskova. Samozrejme, na opravy budovy musíme hľadať prostriedky inde. Tam nám chýba," hovorí starosta Štefan Hrenák. Obec podala projekt na ministerstvo životného prostredia, aby zmenila palivovú základňu a získala aj prostriedky na zateplenie budovy. Vďaka tomu by potom ušetrili na prevádzkových nákladoch.
V Lúkach nemali prváka, nemajú ani malotriedku
Výstavba nájomných bytoviek pre mladé rodiny môže dopomôcť k tomu, aby sa v obci udržala prevádzka malotriedky. Efekt sa však nemusí dosiahnuť hneď, prípadne vôbec. Všetko záleží od rodičov, či sa rozhodnú pre malotriedku v obci alebo dochádzanie detí do škôl v okolitých obciach alebo meste. V Lúkach, obci Púchovskej doliny, museli pre nedostatok detí prevádzku malotriedky v obci dočasne prerušiť na jeden rok. V tomto školskom roku sa im do školy neprihlásil ani jeden žiak. Veria, že sa situácia zlepší. „Uvidíme, koľko prváčikov sa nám prihlási do marca," hovorí starosta obce Anton Hrebík. Potrebovali by ich aspoň desať.
Malotriedka funguje v obci šesť rokov, keď bola zrušená prevádzka neplnoorganizovanej školy, kde sa učilo len na prvom stupni. Vtedy zariadenie presťahovali z pôvodnej budovy do budovy kultúrneho domu, kde sídli aj obecný úrad. Aký bude ďalší osud malotriedky, či nedopadne ako škola pred niekoľkými rokmi, závisí aj od rodičov a prísunu peňazí na rekonštrukciu materskej školy. „V minulom školskom roku navštevovalo malotriedku šesť žiakov. Išlo o tri spojené ročníky. Teplú stravu mali zabezpečenú zo škôlky, dovážala sa im na obecný úrad. Učiteľka, riaditeľka aj vychovávateľka fungovala v škole v jednej osobe, ako zamestnanec na trvalý pracovný úväzok. Popritom sa o výchovný proces starali ešte ďalší traja pedagógovia, ktorí boli zamestnaní na čiastočný úväzok," hovorí starosta.
Nie sú v póle rastu, čo im škodí
Veľa si sľubovali od výstavby nájomnej bytovky. „Možno, keby sa podarilo vybudovať aj druhú bytovky, efekt by bol väčší. Žiaľ, postavila sa len jedna," hovorí Daniela Repatá z obecného úradu.
Po dlhých rokoch obec s 960 obyvateľmi nemá teda otvorenú základnú školu. Ak by sa v budúcnosti našlo dosť prvákov, uvažujú s jej presťahovaním do budovy materskej školy, čo však vyžaduje jej rekonštrukciu. „Ide teraz výzva na eurofondy, budeme žiadať. Doteraz sme nemohli, lebo sme mimo pólov rastu. Neviem kto a na základe čoho robil toto rozdelenie, ale veľmi nám to poškodilo, aj čo sa týka školy. Čo sem mám nasilu nasťahovať Rómov, aby som mal viac ako tisíc obyvateľov a aby som aj dostal viac peňazí na školu?," rozhorčuje sa starosta Hrebík. V tomto školskom roku budú deti z Lúk dochádzať do základných škôl v susednom Záriečí a Lazoch pod Makytou.
